Ak neodrecitujú islamské modlitby, nedostanú jedlo

Podľa zdroja blízkeho pápežskej nadácii ACN je situácia južnosudánskych kresťanov v sudánskych utečeneckých táboroch žalostne zlá.

“Počuli sme správy o tom, že deťom je odmietnutý prídel potravín, ak neodrecitujú islamské modlitby. Nie je to správne. Deti sú kresťania, ich viera by sa mala rešpektovať.”

V súčasnosti sa počet kresťanských utečencov v Sudáne odhaduje na približne 700 000.  “Väčšina z nich žije v utečeneckých táboroch, mnohí v hrozných podmienkach.  Nemajú však možnosť odísť z táborov ďalej na sever do miest. Je to zakázané, “ pokračuje zdroj, ktorý si z bezpečnostných dôvodov praje zostať v anonymite.

Z informácií, ktoré získala nadácia ACN, tiež vyplýva, že zabezpečenie a distribúcia potravín pre utečencov, ktoré kontroluje vláda, sú nedostatočné. Mesačný prídel zvyčajne nevydrží dlhšie ako dva týždne. Rodičia sú nútení pre svoje deti hľadať jedlo inde, obyčajne na miestnych trhoch, kde sú potraviny predražené. Často sa tam predávajú dokonca aj potravinové balíky s logami humanitárnych organizácií , napr. UNICEF a UNHCR, ktoré boli poskytnuté bezplatne.

Vláda v Chartúme  systematicky zabraňuje humanitárnym a charitatívnym organizáciám, vrátane kresťanských, aby poskytovali okamžitú pomoc  utečencom alebo akýkoľvek iný druh asistencie.

“Vláda si veľmi dobre uvedomuje, že Cirkev je inštitúciou, ktorá mimoriadne podporuje tých, čo sú v najväčšej núdzi,” pokračuje zdroj blízky ACN. “Každý mesiac sa tu ničia a búrajú kostoly, oficiálne sa tomu hovorí “územné plánovanie”. Nepočul som ale o žiadnej mešite, že by podliehala “územnému plánovaniu”, dodáva.  Zvyšuje sa aj diskriminácia kresťanských žien  – pri odchode z kostola bolo nedávno zatknutých niekoľko žien, pretože na sebe mali oblečené nohavice alebo sukne – “nemravné oblečenie”. Tieto a podobné znepokojujúce správy prichádzajú spolu s informáciami o tom, že vládny režim zintenzívňuje islamizáciu štátu.

Zdroj ACN prirovnáva utečencov z Južného Sudánu, ktorí museli utiecť zo svojej vlasti, k Ježišovi, keď bol dieťaťom  –  so svojimi rodičmi bol nútený utiecť do Egypta. “Vyzývam všetkých, aby mali súcit s utečencami. Zaslúžia si skutočnú úctu. Ich ľudská dôstojnosť a ich práva by mali byť rešpektované.  Nikdy sa nesprávajte zle k utečencom, pretože nikdy neviete, čo prinesie budúcnosť.”