Je tragickým faktom, že Stredoafrická republika nikdy skutočne nezažila mierové obdobie. Počas 57 rokov svojej nezávislosti táto krajina – jedna z najchudobnejších na svete – zažila a s bolesťou pretrpela mnohé vojnové prevraty. Je dnes ťažké mať čo i len základný prehľad o všetkých rôznych ozbrojených skupinách v krajine. Ich názvy sa možno líšia, ale ich zločiny sú […]

Je tragickým faktom, že Stredoafrická republika nikdy skutočne nezažila mierové obdobie. Počas 57 rokov svojej nezávislosti táto krajina – jedna z najchudobnejších na svete – zažila a s bolesťou pretrpela mnohé vojnové prevraty. Je dnes ťažké mať čo i len základný prehľad o všetkých rôznych ozbrojených skupinách v krajine. Ich názvy sa možno líšia, ale ich zločiny sú všade rovnaké – rabovanie, podpaľačstvo, znásilnenia, únosy, vraždy.

Od roku 2013 je krajina v stave občianskej vojny. I keď situácia v hlavnom meste Bangui je prevažne stabilná, zvyšok krajiny je stále v rukách skupín rebelov, ktoré sa odvtedy ešte viac rozštiepili. Vláda ani počas „normálneho“ stavu nebola schopná poskytovať svojim ľudom v rozľahlých priestoroch krajiny to najzákladnejšie vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, bezpečnosť, právnu spravodlivosť a poriadok. Tie v súčasnosti absentujú úplne. Verejné inštitúcie a polícia utiekli medzi prvými, aby si zachránili vlastnú kožu pred postupujúcimi rebelmi.

Iba Cirkev zostáva.

Mnoho katolíckych kňazov a rehoľníkov riskovalo svoje životy v snahe zachrániť bezbranné civilné obyvateľstvo. Postavili sa zoči-voči zbraniam, niektorí boli unesení a niektorí aj zavraždení. Avšak do dnešného dňa naďalej otvárajú brány svojich kostolov a misijných staníc civilnému obyvateľstvu bez ohľadu na vierovyznanie či národnosť. Ľudom, ktorých dediny a mesta boli  napadnuté, ľudom, ktorí prišli o všetko a zachránili si iba holý život.  Katolícka cirkev bola a naďalej je neutíchajúcim hlasom v boji za mier a zmierenie.

V máji a júni 2017 bola diecéza Alindao na juhu krajiny dejiskom ťažkých bojov medzi vojnovými ozbrojenými skupinami. V samotnom meste Alindao bolo vtedy zabitých asi 150 ľudí. Väčšina obyvateľstva z postihnutých oblastí ušla zo svojich domovov. Títo ľudia, ktorí už pred začiatkom konfliktu boli zúfalo chudobní a žili z ruky do úst, teraz stratili aj to málo. Ani dnes sa ešte nemôžu vrátiť do svojich domovov, pretože hrozba zo strany rebelov je stále vážna a zabíjanie a násilie  pokračujú.

Ľudia dokážu dôverovať iba Bohu a obracajú sa na Cirkev vo všetkom, keďže z iného zdroja nemôžu prakticky žiadnu pomoc očakávať.

“Cirkev sa musí postarať o všetko, keďže štát zlyhal,” hovorí biskup Cyr-Nestor Yapaupa so smútkom v hlase. Ľudia vedia, že sa môžu spoľahnúť iba na Boha a na Cirkev.

Jeden z biskupových farníkov dodáva: „Dúfame, že boje čoskoro skončia, aby sme sa mohli konečne vrátiť domov. Všade inde vo svete sa pomáha ľudom, no tu akoby sa nikto nestaral o našu ťažkú situáciu. Boh je naša jediná ochrana, preto chodíme každý deň na omšu a prosíme Boha, aby nás vypočul a pomohol nám v našich ťažkostiach. Našťastie, katolícka cirkev je tu pre nás a pomáha nám. Biskup je na čele snáh o vyriešenie tejto krízy. “

Teraz však biskup potrebuje pomoc, aby sa mohol postarať o svojich utečencov, medzi ktorými je mnoho detí. Dúfa a prosí o štedrosť dobrodincov ACN, aby sa jeho prázdne ruky naplnili a mohol tak poskytnúť nevyhnutnú pomoc trom tisíckam ľudí v jeho starostlivosti.

 

Pápežská nadácia ACN – Aid to the Church in Need nechce sklamať 3 000 našich bratov a sestier vo viere v diecéze Alindao, ktorí žijú na hranici života a smrti. Priznala im núdzovú výpomoc vo výške 30 000 eur. Vkladá pritom dôveru aj do vás – do vášho otvoreného srdca, do vašej štedrosti a podpory. Pomôžte aj vy svojím darom, ktorý označíte špecifickým symbolom 142-09-59.