Koniec kresťanstva?

Existencia kresťanstva v Kurdskom regióne je ohrozená. Kresťania  žijú v strachu z možného konfliktu, ktorý by mohol vypuknúť  po nedávnom kurdskom referende.

Ako reakciu na referendum o samostatnosti Kurdistanu vydali čelní predstavitelia kresťanských cirkví v severoirackom Kurdskom regióne varovné vyhlásenie, v ktorom apelujú na ľudské svedomie, medzinárodnú komunitu, OSN a svetové veľmoci, aby zasiahli a niesli morálnu a ľudskú zodpovednosť za ochranu ľudí v tomto regióne a aby im pomohli pretrvať a prežiť v krajine ich predkov.

Piati biskupi zastupujúci kresťanské cirkvi v Kurdskom regióne vo vyhlásení uvádzajú:  „Nedokážeme ukrývať obavy z toho, že situácia  sa stala pre kresťanov nesmierne ťažkou a že vedie k neistote.“ Dodávajú, že je nepopierateľným faktom, že dlhodobo napätá situácia spôsobila u kresťanov trvalý stav strachu a obáv z ďalšieho vývoja udalostí, ktoré potenciálne môžu vyústiť do krízy s nedozernými následkami pre všetkých.

Vyhlásenie podpísali arcibiskup Chaldejskej katolíckej cirkvi  z Erbilu  Bashar Warda, arcibiskup Sýrskej ortodoxnej  cirkvi z Mosulu Nicodemus Sharif, arcibiskup Apris Jounsen, biskup Chaldejskej  katolíckej cirkvi z diecézy Amadiyah a Zaku Rabban Al-Qas a Timotheos Mousa, arcibiskup Sýrskej ortodoxnej cirkvi  z arcidiecézy  Dayro d-Mor Mattai.

V liste objasňujú situáciu kresťanov  pochádzajúcich z oblasti Ninivskej planiny, z ktorých mnohí  sú po vyčíňaní teroristickej organizácie Daesh (ISIS) v roku 2014 dodnes  vysídlení v utečeneckom tábore v Erbile, hlavnom meste severoirackého Kurdistanu.

Podľa čelných predstaviteľov kresťanských Cirkví v Kurdskom regióne je nutné prijať také opatrenia, aby  „zostávajúce  kresťanské územie nebolo predmetom politického vyjednávania, pretože tamojšia zraniteľná kresťanská komunita pri momentálne prebiehajúcich politických a sektárskych bojoch už nedokáže čeliť ďalšej schizme a rozdeľovaniu.“  Akékoľvek ďalšie spoločenské alebo politické otrasy by mohli viesť k novej vlne emigrácie, ktorá by mohla spôsobiť celkový zánik kresťanskej komunity v severnom Iraku.

Biskupi vyjadrili hlboké znepokojenie a obavy z toho, že začatá rekonštrukcia miest a obcí na Ninivskej planine by  sa mohla ocitnúť v slepej uličke, keďže politická budúcnosť regiónu je neistá: „Medzitým, čo sa federálna vláda aj kurdská regionálna vláda sporia o teritórium, vrátane historického územia nášho ľudu, mestá a obce, ktoré boli oslobodené spod kontroly zločineckých gangov ISIS zostávajú v desivom stave, pokiaľ ide o rekonštrukciu, verejné služby a bezpečnosť.“ Dodávajú: „Zo strany oboch vlád chýba akákoľvek snaha o rekonštrukciu oblasti. To nesmierne sťažuje vnútorne vysídleným osobám návrat a predlžuje ich utrpenie.“

Vo viacerých  poskytnutých rozhovoroch arcibiskup Warda, ostatní biskupi a koordinátori pomoci zdôrazňujú svoje odhodlanie urobiť všetko pre to, aby projekt  návratu  vysídlencov  pokračoval  napriek prekážkam spôsobeným situáciou po referende.

V obave zo straty historickej identity kresťanských území biskupi vyzývajú irackú  federálnu vládu aj kurdskú regionálnu vládu k dialógu, ktorý by viedol k reálnym riešeniam, nielen k rozsievaniu nenávisti, ktorá konflikt živí. Zároveň varujú médiá, aby neprispievali  k eskalácii  konfliktu.

Biskupi sú znepokojení tým, že by sa kresťania mohli ocitnúť uprostred ozbrojených bojov medzi jednotlivými frakciami uzurpujúcimi si moc: „Žiadame, aby použitie zbraní bolo obmedzené len na oficiálne vládne bezpečnostné  zložky a vyzývame aj našich mladých mužov, aby to rešpektovali.“

Biskupi zároveň vyjadrili vďačnosť tým kurdským komunitám, ktoré podali pomocnú ruku kresťanom po ich nútenom vysídlení z  domovov: „My, kresťania, nikdy nezabudneme, ako nám naši bratia v Kurdskom regióne – ľud aj vláda – vyšli v ústrety, ako podporili našich utečencov – nielen kresťanov, ale aj ostatné civilné obyvateľstvo.“