India: Misia na kolesách

Charizmou sestier Panny Márie Prostrednice je evanjelizácia prostredníctvom sociálnej práce.

Veronika Vogel, zodpovedná za projekty ACN v indickom regióne Urísa, sa mohla počas svojej návštevy v Gumude sama presvedčiť, ako naliehavo mnohí daliti a tiež príslušníci domorodých kmeňov potrebujú duchovnú starostlivosť a spoločenské uznanie. Najmä rodiny a mladí ľudia potrebujú celkové duchovné a sociálne pozdvihnutie. . Dôstojný život týchto pokorných ľudí je stredobodom misijnej starostlivosti rehoľných sestier, ktoré v spomenutom regióne pracujú.

Rayagadská diecéza v štáte Urísa vkladá veľké nádeje do tejto misie rehoľných sestier, ktorá má pomôcť ľuďom prinavrátiť ich dôstojnosť. Tým, ktorí sú odsúdení na život v ponižujúcich podmienkach len preto, lebo sú príslušníkmi dalitských a domorodých spoločenstiev, poznanie milosrdného Boha zjavuje nový rozmer života. Stretnutia so sestrami, ktoré im všestranne pomáhajú, bez ohľadu na ich situáciu a životné podmienky, im prináša vzácnu útechu a radosť.

„Medzi hlavné problémy týchto ľudí patrí zdravotná starostlivosť, pôda a vzdelávanie. Zabezpečenie dostatku potravín je pre mnohých v tejto oblasti iba snom,“ píše biskup z Rayagady Aplinar Senapati CM. V rámci starostlivosti o núdznych a ľudí žijúcich v najvzdialenejších územiach diecézy vznikli nedávno mnohé nové iniciatívy v oblasti duchovnej a sociálnej pomoci. „V najodľahlejších miestach žijú domorodci a daliti v malých osadách, kde je zriadenie škôl a čo i len najjednoduchších zdravotníckych zariadení veľmi zložité. Následky sú alarmujúce: katastrofálne hygienické podmienky a veľmi nízka úroveň gramotnosti, pričom na zlepšenie tejto ich situácie sa na štátnej úrovni nerobí nič, alebo len veľmi málo.“

Kongregácia misionárskych sestier Panny Márie Prostrednice bola založená v roku 1942 v španielskom Bayone a do Indie prišla v roku 1975. V súčasnosti pracuje v kongregácii 136 sestier, pôsobiacich v 6 rôznych štátoch. Ich hlavným apoštolátom je duchovná animácia a duchovné sprevádzanie. Ich ďalšie pastoračné aktivity sú: vyučovanie na školách, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a sociálnej pomoci, návštevy chorých a núdznych, katechéza  inšpirovaná blahoslavenstvami.

V meste Kashinagar sestry pôsobia od roku 1999. Len prednedávnom zriadili a otvorili novú komunitu v obci Gumuda, vzdialenej asi 50 km od mesta Kashinagar. Ide o veľkú obec (20-tisíc obyvateľov) malých farmárov a poľnohospodárskych robotníkov na brehu rieky Vamsidhara. Pôda je úrodná, ale často ohrozená povodňami . Plodiny sa pestujú hlavne pre vlastnú spotrebu. Ľudia tu hovoria dvomi jazykmi – uríjčinou a telugčinou, pretože Kashinagar hraničí so štátom Ándhrapradéš. Etnická skupina dalitov predstavuje 70 % obyvateľov, zvyšok patrí do vyšších kást. Katolícku populáciu tvorí 2 500 obyvateľov, čo je približne 150 rodín.

Sestry pomáhajú najchudobnejším z chudobných, starým a chorým, deťom. Pracujú v diecéznej škole a majú internátny dom pre 100 detí. Väčšina z týchto detí pochádza z biednych domorodých pomerov, rodičia by ich preto bez pomoci sestier nemohli poslať do školy. Sestry dohliadajú na štúdium a osobitnú pozornosť venujú slabším žiakom.

Medzi miestnymi domorodými obyvateľmi pretrváva rozsiahla negramotnosť. Sestry preto iniciujú rôzne programy, napríklad pre ženy organizujú kurzy krajčírstva a starostlivosti o domácnosť. Navštevujú aj rodiny v odľahlých oblastiach, aby ich podporovali v každodennom boji o prežitie a zasadzovali sa za ich dôstojnosť a ľudské práva.

Denne sa starajú o približne 100 starších ľudí, dávajú im teplé jedlo, v prípade potreby zabezpečia lekársku pomoc. Deti týchto ľudí museli často opustiť dedinu, aby si našli prácu – keďže práca na poliach je len sezónna a nestačí na to, aby uživila rodinu. Starší ľudia tak zostávajú sami bez starostlivosti.

Sestry by pre miestnych mohli robiť ešte viac, keby mali spoľahlivé auto. Dediny sú od kláštora veľmi vzdialené a ani cesty nie sú v dobrom a bezpečnom stave. Mnohokrát chorí ľudia či tehotné ženy potrebujú okamžitú lekársku pomoc – lenže nemocnica je vzdialená niekoľko kilometrov. Vládnych vozidiel je len pár, cestovanie rikšou je drahé a autobus premáva iba dvakrát za deň. Sestry musia vtedy čakať aj niekoľko hodín, kým sa im podarí vybaviť odvoz.

„Spoľahlivé auto s pohonom všetkých štyroch kolies je v tejto oblasti nevyhnutné pre efektívnu a prospešnú misijnú prácu. Zmenšilo by to náš stres a my by sme mohli rýchlejšie a lepšie pomáhať chudobným. Do vzdialených oblastí by sme sa mohli dostať bezpečnejšie – bez ohľadu na ročné obdobie,“ vysvetľuje sestra Mária Michael, predstavená kláštora v Kashinagare, a uisťuje nás o svojich modlitbách za všetkých dobrodincov ACN. Pre ich misiu na kolesách sme im prisľúbili pomoc 9000 eur.