Nové príbehy

Sherin

Volám sa Sherin a narodila som sa v dalitskej kresťanskej rodine v juhoindickom meste Kerala. Pokiaľ viem, moje meno znamená krása, ale mne odmalička hovorili, aká som škaredá kvôli tmavej farbe pleti. Keďže mám dalitský pôvod, každý sa odo mňa odťahoval, tak som mala celé detstvo len jediného kamaráta – Ježiša.

Utláčanie dalitov som videla všade navôkol. Dva momenty sa mi však vryli do pamäti najviac: keď predo mnou znásilnili mladé dalitské dievča a keď zavraždili novozvoleného starostu dalitského pôvodu spolu s ďalšími siedmimi dalitmi.

Vtedy som si povedala, že to nemôžem nechať len tak. Čítala som v tej dobe o Ester, biblickej žene, ktorá zachránila svoj ľud, a ona ma inšpirovala robiť niečo pre tých mojich. Tak som sa stala sociálnou pracovníčkou. Mojím cieľom bolo nielen bojovať za zrovnoprávnenie dalitov, ale aj meniť ich rezignované myslenie prostredníctvom vzdelávania. Začala som teda zabezpečovať finančnú podporu pre študentov pochádzajúcich z chudobných pomerov. Bolo to ťažké, bohatí ľudia častokrát odmietali prispieť buď kvôli môjmu pôvodu, alebo očakávali za to sexuálne služby. Čoraz sebavedomejšie som im odpovedala, že buď len podporia, alebo nie, ale nech žiaden revanš za to nečakajú. Neskôr som založila a riadila viacero vzdelávacích organizácií.

Postupne sa moje aktivity stali známe v celom štáte Tamilnádu. Získavala som viac príležitostí, ako bojovať za tých najchudobnejších. Ako štátna koordinátorka pre Fórum ľudských práv za oslobodenie dalitov (1999-2001) a ako národná koordinátorka pre Národnú alianciu za právo na vzdelanie (2007-2008) som budovala povedomie o právach dalitských žien a detí a realizovala osvetové programy s cieľom zjednocovania subkást a prežívania pravdivej kresťanskej viery. Okrem toho som preložila do tamilčiny niekoľko kníh o histórii dalitov aj o potrebe ich zrovnoprávnenia a napísala divadelnú hru o evolúcii kastového systému v Indii. Vo svojej misii mám pred sebou stále veľa roboty, veď dvetisícročné tradície v Indii sa menia ťažko, hoci sú nehumánne.

Nestrácam však nádej, pretože pravda je na našej strane. A keďže Boh je pravda, je s nami tiež. A s ním dokážeme dosiahnuť to, čo si dnes sotva dokážeme predstaviť.

SHERIN NA SLOVENSKU

príďte sa so Sherin stretnúť v týchto mestách:

25. 5. 2018 –  ŽILINA
18:00: mládežnícka sv. omša vo Farskom kostole Dobrého pastiera/ diskusia po sv. omši
27. 5. 2018 – SLIAČ
10:15: sv. omša vo Farskom kostole sv. Mikuláša/ diskusia po sv. omši
28. 5. 2018 – NITRA
16:15: sv. omša vo Farskom kostole Navštívenia Panny Márie/ diskusia po sv. omši
29. 5. 2018 – BRATISLAVA
16:30: diskusia v pastoračnej miestnosti pri Kostole sv. Františka (minoriti) v Karlovej Vsi

VIDEOPOZVÁNKA

Na hodinovom podujatí vám predstaví fascinujúce skutočnosti o Indii, môžete ochutnať pravý indický čaj Masala či vyskúšať si tradičný indický odev sárí.

Pôvodné príbehy

Asha

Volám sa Asha. Mám tri dcéry a jedného syna. Vydávala som sa, keď som mala 15 rokov a vtedy sme s manželom prišli do dediny, v ktorej žijeme dodnes. Môj život je ťažký a plný problémov. Nikdy som nemohla chodiť do školy, pretože pochádzam z veľmi chudobnej rodiny a ako dalitské dievča som nemala veľa iných príležitostí. Aj môj manžel robí kadejaké špinavé práce, napríklad maľuje alebo bieli prádlo.

Pracujem na poliach a robím manuálne práce na farme. Zarábam 50 rupií denne, čo je asi 63 centov. S takýmto platom nie som schopná postarať sa o našu domácnosť. Moja práca je veľmi namáhavá a nechcem, aby aj moje deti museli žiť takýto život. Túžim po tom, aby mohli študovať a stať sa veľkými ľuďmi.

V nedeľu chodím s deťmi do kostola a doma sa spolu modlíme k Panne Márii. Prosím ju, aby ochraňovala moje deti a zachránila nás od zla. Panna Mária je mojou matkou a ukazuje mi, ako žiť. Aj vďaka nej sa učím, že byť ženou a matkou je krásne. Som šťastná, že som mohla spoznať, že som Božia dcéra, pretože to prináša do môjho života
napriek všetkému veľkú slobodu!

Žijeme v tomto kúte sveta, zabudnutí všetkými. Žije tu tak veľa chudobných ľudí. Prosím, pomôžte nám. Boh vám žehnaj.

Pôvodné príbehy

Bita

Skôr, než som sa stala kresťankou, môj život bol plný trápenia a bolesti. Verila som v moc zlých duchov a prekliatia a kvôli tomu som sa veľmi bála. Tento strach bol taký silný, až som z toho ostala chorá. Všetko sa ale zmenilo jedného dňa, keď ku mne prišla katechétka a darovala mi Bibliu. Začala som ju čítať a správa o tom, že existuje Boh, ktorý sa zaujíma o chudobných a záleží mu na tých najposlednejších zo spoločnosti ma napĺňala radosťou. V čítaní som pokračovala a moje obľúbené pasáže som čítala dookola. Keď môj manžel videl moje nadšenie, vynadal mi a pýtal sa ma, prečo som to priniesla do nášho domu.

Neskôr prišlo obdobie, keď sme nemali nič a ja som nemala deťom čo dať jesť a zároveň môj manžel ochorel. Bolo to veľmi ťažké a bola som smutná z toho, že moje deti chodia spať hladné. Verila som ale v moc evanjelia a pokračovala som v čítaní Biblie.

Po niekoľkých dňoch manžel vyzdravel a mne sa podarilo pripraviť pre deti nejaké jedlo. Začali sme chodiť do kostola všetci spolu a zdravie detí sa tiež začalo zlepšovať. Ľudia v našej dedine ma prehovárali, aby som s tým prestala, ale ja neopustím svoju vieru. Myslím, že mi len závidia, pretože teraz niekam patrím a mám okolo seba ľudí, ktorí mi
pomáhajú. Moja viera veľmi narástla od toho dňa, keď som stretla katechétku. Aj keby sa mi niekto vyhrážal násilím alebo smrťou, viery v Boha sa nevzdám.

Som chudobná a niekedy žobrem o jedlo alebo oblečenie pre moje deti. Som často odmietaná, ale mám nádej a už sa viac nebojím. V živote našej rodiny je oveľa viac radosti, od kedy sme uverili v Boha. On je stále pri nás.

Pôvodné príbehy

Swetha

Volám sa Swetha a žijem v malej dedine na severe Indie. Kresťankou som sa stala v našej rodine ako prvá a ako rástla moja láska k Bohu, bolo to medzi mnou a mojím manželom stále ťažšie. Každý týždeň som chodila na svätú omšu, ale jemu sa to nepáčilo. Aj jeho priatelia sa ho pýtali, ako to, že každú nedeľu niekam odídem a nepracujem.

Jedného dňa mi manžel povedal, že Ježiš neostane v našom dome a roztrhal mi Bibliu. Mala som pocit, ako keby mi zničil život. Keď som sa pripravovala do kostola, prišiel so železnou tyčou v ruke a viackrát ma udrel. Bolo to zvláštne, pretože napriek jeho úderom sa mi nič nestalo. Cítila som, že Boh bol pri mne a ochraňoval ma a to ma iba povzbudilo.

Náš spoločný život nebol jednoduchý, pretože môj muž nevedel, čo znamená byť manželom a ja som nevedela, čo znamená byť manželkou. Naše manželstvo zachránili až prednášky, na ktoré nás pozval miestny kňaz. V pastoračnom centre v našej diecéze sme sa naučili, že manželstvo je posvätný vzťah, ktorý tvoria tri osoby: manžel, manželka a Boh. Toto nás úplne zmenilo. Dnes je medzi nami oveľa viac radosti, lásky a vzájomnej úcty.

Ak by bol môj život iný a nikdy by som nemusela čeliť ťažkostiam a diskriminácii kvôli tomu, že som žena a pochádzam z dalitského prostredia, možno by som nikdy nespoznala Ježiša a vieru, ktorá dáva hodnotu každému bez rozdielu.