Bita

Skôr, než som sa stala kresťankou, môj život bol plný trápenia a bolesti. Verila som v moc zlých duchov a prekliatia a kvôli tomu som sa veľmi bála. Tento strach bol taký silný, až som z toho ostala chorá. Všetko sa ale zmenilo jedného dňa, keď ku mne prišla katechétka a darovala mi Bibliu. Začala som ju čítať a správa o tom, že existuje Boh, ktorý sa zaujíma o chudobných a záleží mu na tých najposlednejších zo spoločnosti ma napĺňala radosťou. V čítaní som pokračovala a moje obľúbené pasáže som čítala dookola. Keď môj manžel videl moje nadšenie, vynadal mi a pýtal sa ma, prečo som to priniesla do nášho domu.

Neskôr prišlo obdobie, keď sme nemali nič a ja som nemala deťom čo dať jesť a zároveň môj manžel ochorel. Bolo to veľmi ťažké a bola som smutná z toho, že moje deti chodia spať hladné. Verila som ale v moc evanjelia a pokračovala som v čítaní Biblie.

Po niekoľkých dňoch manžel vyzdravel a mne sa podarilo pripraviť pre deti nejaké jedlo. Začali sme chodiť do kostola všetci spolu a zdravie detí sa tiež začalo zlepšovať. Ľudia v našej dedine ma prehovárali, aby som s tým prestala, ale ja neopustím svoju vieru. Myslím, že mi len závidia, pretože teraz niekam patrím a mám okolo seba ľudí, ktorí mi
pomáhajú. Moja viera veľmi narástla od toho dňa, keď som stretla katechétku. Aj keby sa mi niekto vyhrážal násilím alebo smrťou, viery v Boha sa nevzdám.

Som chudobná a niekedy žobrem o jedlo alebo oblečenie pre moje deti. Som často odmietaná, ale mám nádej a už sa viac nebojím. V živote našej rodiny je oveľa viac radosti, od kedy sme uverili v Boha. On je stále pri nás.

ZDIEĽAŤ PRÍBEH