Lásku k vlasti si nemôže dovoliť každý

Výhľad na Ninivskú planinu z kláštora Mar Mattai.

IRAK – „Pred príchodom jednotiek ISIS v roku 2014 žilo v mojej diecéze viac ako 5 000 kresťanských rodín. Dnes ich je najviac 2 300. Zvyšok je preč, odišli,“ hovorí arcibiskup Timotheos Moussa Al-Shamani. Ako opát sýrskeho ortodoxného kláštora Mar Mattai prežil mnoho mesiacov len pár kilometrov od bojovej línie. Spolu s mníchmi vtedy  žili v kláštore aj stovky kresťanov, ktorí sa ukrývali pred bojovníkmi tzv. Islamského štátu. Priekopy, ktoré vojaci vykopali na úpätí hory v snahe dobyť toto posvätné miesto, sú stále viditeľné. Kláštor sa im dobyť nikdy nepodarilo. Dnes je už opäť v bezpečí a Ninivská planina je oslobodená. Vojna utíchla a kresťania sa pomaly vracajú domov. Ich počet sa ale radikálne znížil. Arcibiskup Moussa si myslí, že je za tým plán úplného vytlačenia kresťanov z Blízkeho východu. „Všetko sa to začalo v roku 1975 v Libanone a potom pokračovalo v Iraku, Egypte a Sýrii. V tejto situácii nepotrebujeme viac uisťujúcich slov. Viedol som rozhovory s toľkými veľvyslancami a politikmi zo západných krajín, že to neviem spočítať. Kresťania v Iraku teraz potrebujú skutky.“

Arcibiskup absolvoval aj stretnutia s predstaviteľmi irackej vlády, samosprávy a polície. Prijali ho srdečne, vypočuli si jeho prosby, ale stretnutia nepriniesli žiadne výsledky. „Potrebujeme mier, bezpečie a prácu. Inak tu nikto neostane. Nemôžem tu držať rodiny, ktorým sa črtá lepšia budúcnosť v iných krajinách. Nikomu neodporúčame emigrovať, ale nemôžeme to ani nikomu zakázať. Je to vždy osobné rozhodnutie.“ Moussa premýšľa aj nad možnosťou, že sýrska ortodoxná komunita zanikne. „Kedysi bol naším prekvitajúcim domovom Tur Abdin na juhovýchode dnešného Turecka. Dnes tam  nájdete len zopár prázdnych kostolov. To isté sa môže stať aj tu.“  Zároveň si uvedomuje ďalší problém, ktorému budú musieť čeliť: „Choďte do Bartelly a spýtajte sa na Šabakov!“

Robotníci počas opráv domu zničeného vojskami ISIS v meste Qaraqosh.

Etnické aj náboženské zloženie severného Iraku pripomína pestrofarebnú mozaiku. Jedni vedľa druhých tu žijú Turkméni, kresťania, sunitskí Arabi, Jezídi aj Šabakovia. Pred rokom 2014 mala etnická skupina Šabakov približne 400 000 príslušníkov. Väčšina z nich žila na Ninivskej planine. Dediny obývané Šabakmi, ktorí sa hlásia k šiitskym moslimom, sú očividne skromnejšie ako tie, ktoré obývajú kresťania. Aj toto etnikum sa stalo obeťou islamistického násilia. Islamský štát totiž opovrhoval šiitskymi moslimami ešte viac než kresťanmi.

„Šabakovia chcú našu zem,“ hovorí stroho Abouna Jakob. „Toto je náš ďalší problém.“ Sýrsky ortodoxný kňaz z dediny Bartella je synovcom arcibiskupa Moussa. Islamský štát je preňho problémom z minulosti. „Bol som posledný, kto v auguste 2014 odišiel, a bol som prvý, kto sa sem po oslobodení vrátil,“ hovorí. Spomína, ako sa rozplakal, keď po prvýkrát opäť počul biť kostolné zvony vo svojej dedine. Farský kostol je dnes obnovený. Kameň je znovu biely a zlaté ornamenty sú očistené a opravené. Len bočná kaplnka má ešte poškodené steny a zostala  v zúboženom stave. „Znesvätili ju vojaci Islamského štátu. Úmyselne sme ju neopravili, aby tu ostala ako varovanie a pripomienka.“ Dedina bola oslobodená v októbri 2016. Teraz ale čelí ďalšiemu problému – Šabakom. V roku 1980 žili v dedine len dve rodiny z tohto etnika. Ich počet teraz stúpol na 20 % a stále rastie. Koreňom tohto demografického stavu je vysoká pôrodnosť Šabakov a tiež fakt, že stále viac kresťanov je ochotných predávať im svoje pozemky za nízke ceny. Cirkev sa snaží prehovárať svojich veriacich, aby to nerobili. Mnohí však minuli všetky svoje úspory na útek pred vojnou, žijú v iných krajinách alebo chcú kvôli práci a lepšej budúcnosti emigrovať do Austrálie. Milujú svoju vlasť, ale lásku k vlasti si tu nemôže dovoliť každý.

Otec Abouna Jakob v obnovenom farskom kostole v meste Bartella.

„Nikdy nepredám svoju zem Šabakom,“ hovorí odhodlane Ibrahim. Šesťdesiattriročný farmár je oblečený v tradičnom mužskom odeve thawb siahajúcom až po zem. Na pôde, ktorú vlastní jeho rodina, pestuje obilie, cícer a slnečnice. Má sedem detí, ale ani jedno z nich neostalo v Iraku. „Sú v Turecku a v Európe. Stále im hovorím, aby sa vrátili, ale nechcú, pretože tu nenájdu ani prácu, ani bezpečie.“ Ibrahim si nerobí ilúzie. „O dvadsať rokov tu už možno nebudú žiadni kresťania.“ Aj napriek takýmto prognózam to však momentálne vyzerá presne naopak. Z každého kúta počuť ruch stavebných a opravárskych prác. Škody spôsobené vojakmi Islamského štátu  sa pomaly strácajú a po večeroch sa dedinou ozýva hlasný spev. V reštauráciách hrá arabská hudba, ktorú  prehlušuje vrava hostí. Na griloch sa opeká kuracie mäso a kebab a mladí ľudia sa schádzajú v dobrej nálade. Takmer päťtisíc kresťanov je späť a život sa pomaly vracia do starých koľají.

Toto všetko sa deje vďaka Komisii pre rekonštrukciu Ninivskej planiny (NRC – Nineveh Reconstruction Committee). Základňa tímu, ktorý je zodpovedný za rekonštrukciu kresťanského regiónu, sa nachádza v susednom meste Bakhdida (Qaraqosh), ktoré leží len pár kilometrov od Bartelly  na Ninivskej planine. Pred rokom 2014 bola Bakhdida najväčším kresťanským mestom v Iraku. Žilo tu okolo 50 000 ľudí, z toho 97 % tvorili kresťania. Dobré podmienky na poľnohospodárstvo prilákali do mesta a jeho okolia množstvo obyvateľov, prevažne kresťanov patriacich k Sýrskej katolíckej cirkvi. Stopy po ich prítomnosti sú všade.

Otec Georgers Jahola pred kostolnou vežou, ktorú zbúrali vojaci ISIS.

Jedným z členov komisie je aj otec Georges Jahola, sýrskokatolícky kňaz. Ako mnohí iní irackí kňazi, aj on sa rozhodol vyhrnúť si rukávy a bojovať na novom bojovom poli – staveniskách.  „Obnovujeme svoju vlasť. Je jediná, ktorú máme. Kresťania žijú aj v Bagdade, Basre a Kirkuku. Ale toto je jediný región, ktorý môžu naozaj nazývať svojím domovom. Ak ho stratíme, stratíme oveľa viac ako len našu zem a naše domy. Stratíme našu identitu.“ Kňazovi pomáha kolektív inžinierov a mladých ľudí, ktorí registrujú majiteľov domov žiadajúcich o podporu. „V našom meste je viac ako 7 000 domov. Rozdelili sme ich do troch skupín: čiastočne poškodené, poškodené a zničené.“ Nie všetky z týchto domov zničili vojaci Islamského štátu. Mnohých sa dotkli práve oslobodzovacie boje. Ďalšie schátrali počas rokov, keď stáli opustené a nikto sa o ne nestaral. Takmer všetky domy boli vyrabované – buď vojakmi alebo obyvateľmi susedných moslimských dedín. Aby sa náklady na opravy čo najviac znížili, musia sa do opráv zapojiť aj majitelia domov. Financovanie opráv je schválené len vtedy, keď majitelia v domoch bývajú. „Veľa ľudí začalo prichádzať naspäť z exilu v Libanone alebo Turecku,“ hovorí s radosťou otec Jahola a dodáva: „Ľudia mi hovorili, že sa vrátia, až keď tu bude bezpečne. Ja som im na to vždy odpovedal, že čím viac z nich sa vráti domov, tým viac budú schopní sa navzájom ochraňovať.“ Otec Jahola si uvedomuje, že ak tu nebude bezpečie a pracovné príležitosti, ani samotné domy nebudú dostatočným dôvodom na zotrvanie kresťanov v regióne. „Ale ak by sme im nepomáhali obnovovať domy, dnes by tu už nebol nikto,“ dodáva.

Mladé olivovníky v rukách majiteľov domov na Ninivskej planine.

Obnova Ninivskej planiny je možná iba vďaka kresťanským organizáciám, predovšetkým pápežskej nadácii ACN – Aid to the Church in Need, ktoré prispeli miliónmi eur. Iracký štát v tomto regióne existuje iba na vlajkách a v pasoch. „Vláda nemá žiadne peniaze a hlavne, má úplne iné priority. Nikto z nich sa tu ani neukázal. Boli by sme stratení bez pomoci našich bratov a sestier, kresťanov na Západe,“ hovorí otec Jahola. Na Ninivskú planinu sa vďaka pohotovej pomoci vrátilo už 8 815 rodín a  4 765 domov je opäť obývaných. Kresťanom na Ninivskej planine pomáhajú od decembra 2017 svojou štedrosťou aj Slováci. Zapojením sa do kampane Z RUÍN K DOMOVU prispeli sumou, za ktorú bolo možné úplne obnoviť 18 domov. Pozvanie modliť sa za deväť kresťanských dedín Ninivskej planiny prijali jednotlivé slovenské diecézy. Len vďaka darom  súkromných darcov z celého sveta sa iracké rodiny môžu postupne vracať domov a kresťanstvo na Blízkom východe nestráca svoje korene.

Vždy, keď je obnova domu dokončená, ACN daruje majiteľom mladý olivovník. Biblická olivová ratolesť je pre nich symbolom budúcnosti a nádeje. Búrka vojny utíchla a oni môžu začať nový život.

Od júna 2014 do júna 2018 poskytla ACN na projekty v Iraku pomoc vo výške takmer 39,7 milióna eur.