Maryam

Vzdušnou čiarou je iracký Erbil od šesťdesiattisícového mesta Qaraqosh (Bakhdida) vzdialený 57 km. Cesta autom je o čosi dlhšia – prekonať necelých 80 km obyčajne trvá hodinu a štvrť.

Prejsť však túto vzdialenosť na vlastných nohách, v noci a potom za svetla a znova v noci, ujsť z domova pred smrťou, ktorá klopala na dvere, neniesť so sebou nič, iba holý život a cestou držať za ruku blízkeho, ktorého možno stratiť navždy v ktoromkoľvek nestráženom momente, trvá nekonečno. Nekonečne dlho trvá zlý sen, z ktorého sa človek zúfalo snaží zobudiť.

Neúspešne.

Bol začiatok augusta 2014, v Qaraqoshi sa blížila polnoc, čas, kedy sa deti v perinách obracajú s hlbokým nádychom na druhý bok a všetko naokolo tíchne a spokojnieva.

V tú noc však tretiačka Maryam Waleed Behnam a jej mladšia sestra Zomorrod nespali. V slzách, v neopísateľnom strachu, v panike zachvacujúcej celé telo merali so svojimi rodičmi cestu do neznámeho budúcna, ktoré sa začínalo v utečeneckom tábore v Erbile.

V Qaraqoshi na úrodnej Ninivskej planine zostal po Maryam a jej rodine dom – vypálený jednotkami ISIS, vyrabovaný, zničený, prázdny, neobývateľný.

Bez života.

Dom bez ľudí, domov bez duše.

„Chýba mi domov… Keby sa dalo, hneď by som sa vrátila do Qaraqosha… Tu v Erbile žije moja rodina v karavane. Máme všetko, čo potrebujeme. Dá sa to vydržať. Máme tu aj tečúcu vodu. V zime je tu ale dosť škaredo, cesty a chodníky sú samé blato,“ s detskou pokorou popisuje posledné roky svojho nového, nevyžiadaného života Maryam.

„Zatiaľ celkom presne neviem, kým budem, keď vyrastiem,“ zamyslí sa. „Chcela by som byť speváčkou. Alebo rehoľnou sestričkou… Alebo lekárkou! Alebo rehoľnou sestrou aj lekárkou naraz,“ s ľahkosťou, úsmevom a rovno na mieste vyrieši Maryam svoju životnú dilemu.

A dodáva: „Modlím sa za všetkých – za chorých, za tých, ktorí ma neprosili o modlitbu, modlím sa za tých, ktorí hľadajú pravdu. Modlím sa aj za ISIS, aby jedného dňa ich srdcia ovládla láska. Budem sa modliť aj za vás a vy sa budete modliť za mňa. Budeme akoby priatelia. Akurát sa nebudeme poznať.“