Majid bude opäť šéfovať Chefcity!

 

Majid sa vrátil a chce znova otvoriť svoju niekdajšiu reštauráciu

„Tak veľmi som sa chcel vrátiť do svojho rodného mesta Qaraqosh, neviete si predstaviť!“ hovorí 45-ročný  Majid Shaba, ktorý v čase exilu v  utečeneckom tábore prevádzkoval malú reštauráciu v Erbile. „Keď do Qaraqosha vtiahli jednotky ISIS, musel som opustiť mesto. Nie z vlastnej vôle. A okrem domova som sa musel vzdať aj svojej reštaurácie rýchleho občerstvenia Chefcity, ktorú som viedol. Mojej novej reštaurácii v Erbile sa darilo celkom dobre, ale život utečenca v Erbile sa so životom v Qaraqoshi jednoducho nedá porovnávať. Preto som sa sem chcel vrátiť, sem na Ninivskú planinu. Tu som sa narodil, tu chcem aj žiť a zomrieť. Qaraqosh je moje mesto.“

Nielen dlážku treba vydrhnúť

Majid je už tri dni v Qaraqoshi. Najprv chce dať do poriadku dom, aby sa v ňom dalo bývať. Dnes prišla z Erbilu aj jeho žena Asmaa Alias s deťmi. „Túžime znova žiť v Qaraqoshi,“ hovorí Asmaa.

Jej brat Samir Alias Polis s manželkou Thairou Alias Karromi a tromi deťmi im pomáhajú dávať dom do poriadku. Samir je zamestnaný ako upratovacia sila v Erbile. Tam našiel on a jeho rodina dočasné útočisko. „Neviem, či sme tu v bezpečí…“ vzdychne si, zatiaľ čo drhne dlážku.“ Samir nezdieľa Majidovo nadšenie z návratu a často premýšľa o vysťahovaní sa  do zahraničia.

 

Sused Raafat: „Pred obsadením mesta sme tu organizovali svadobné hostiny.“

V susednom dome od včasného rána pracujú Raafat Foufael a jeho strýko Badry Sloulaka.  Už niekoľko dní sa pokúšajú vniesť poriadok do skazy a chaosu, ktoré tu zanechali džihádisti. Pred obsadením sa budova, ktorú vlastnil Rafaat, využívala na rôzne spoločenské podujatia. Na svojich svadbách si tu zamilované páry pripíjali na šťastný spoločný život a tancovali do rána.

Raafat nám ukazuje krásne zdobenú lavicu pre svadobný pár. „Našťastie aspoň táto zostala ušetrená,“ hovorí.  „Ani toalety neboli poškodené, len sú pokryté hrubou vrstvou prachu. Žiaľ, schodisko a sálu zničil požiar. Klimatizácia je plná sadzí, oceľové konštrukcie na strope sú v úbohom stave. Bar a vodovodné potrubie na prvom poschodí sú poškodené a treba ich opraviť.“ Raafat zamestnal niekoľkých robotníkov, aby čistiace a renovačné práce mohli napredovať rýchlejšie.

 

Majid a budúcnosť

Majid je rozhodnutý otvoriť svoju reštauráciu tak skoro, ako to len bude možné: „Na renováciu Chefcity som nedostal žiadnu finančnú podporu. Ale ani to ma nezastaví pred tým, aby som svojej reštaurácii vrátil jej pôvodnú slávu a reputáciu v meste. Dvere mojej reštaurácie sa opäť otvoria,“ vysvetľuje rozhodne Majid.

Zamyslene pridáva: „Neteší ma, že kresťania opúšťajú Ninivskú rovinu. Nemali by sa vzdávať rodiska ani vlasti. Ľudia už nemusia opúšťať túto oblasť, a to ani z bezpečnostných dôvodov. ISIS patrí minulosti. Ja osobne mám dobrý pocit z budúcnosti. Budeme tu mať opäť dobrý život. Sme tu doma.“