Utekali, ale ostávali verní

Svoje dediny  a mestá opúšťali v lete 2014 ako poslední, hoci práve oni boli tými, ktorých chceli teroristi Islamského štátu nájsť a zlikvidovať ako prvých. Viac než na vlastných životoch im totiž záležalo na životoch svojich veriacich.

Je rok 2018 a na Ninivskú planinu sa pomaly vracia život. Sny o obnovených mestách a obciach, farnostiach a rehoľných spoločenstvách sa stávajú realitou aj vďaka finančnej podpore ACN. Boli to však predovšetkým odvaha a vytrvalosť kňazov a rehoľných bratov a sestier verných svojmu povolaniu aj v časoch smrteľného nebezpečenstva,  ktoré umožnili snu, aby sa pomaličky začal meniť na skutočnosť.

Karamless: Vtedy diakon, dnes už kňaz Martin

„Najskôr sme sa uistili, že svoje domy už opustili naozaj všetci. Potom sa nám podarilo ešte zachrániť sviatosť oltárnu a niekoľko liturgických kníh. Nič viac,“ spomína na svoj útek mladý diakon Martin (na fotografii vpravo, so svojím spolubratom z kňazského seminára Randim). On a miestny kňaz boli poslední, ktorí ušli z kresťanskej dediny Karamless do utečeneckého tábora v meste Erbil.

 

Alqosh: Otec Steven, kňaz Chaldejskej katolíckej cirkvi

Vysídlení kresťania sa zhromaždili aj v meste Alqosh, kde prežívali dlhé mesiace a roky čakania. Verili, že sa ešte niekedy budú môcť vrátiť do svojich dedín, no dovtedy museli žiť životom utečencov vo vlastnej krajine.

„V noci bolo často počuť streľbu. Našťastie sme žili relatívne ďaleko od miest, kde sa odohrávali priame boje,“ hovorí. Je to ale len o uhle pohľadu. V skutočnosti bol Alqosh od prvej línie vzdialený len desivých 15 kilometrov a územia, kde sa v bojoch stretávala ťažko ozbrojená kurdská Pašmerga a militanti islamskej teroristickej organizácie ISIS, boli nebezpečne blízko. Pri dobrom počasí dovidel otec Steven voľným okom na kresťanské mestá a dediny, ktoré boli v tom čase pod kontrolou islamských džihádistov. „Tam v diaľke je aj moja dedina Batnaya,“ hovorí a ukazuje smerom ku kresťanskému mestu na Ninivskej planine. „Bola to moja farnosť.  Potom ju zničil ISIS.“

Kňaz ďalej spomína na udalosti osudného leta roku 2014. Hovorí o tom, ako jednotky ISIS tvrdo postupovali a ako pred nimi v panike utieklo viac ako 125 000 kresťanov. „Batnayu som opustil ako posledný kresťan. Džihádisti prišli krátko potom. Ich prvá otázka bola: Kde je otec Steven?“ K džihádistom sa totiž pridávali aj moslimovia zo susedných dedín, ľudia, s ktorými kresťania predtým pokojne žili. „To bola pre nás, ktorí sme sa ocitli uprostred všetkých tých udalostí, zvlášť trpká správa.“

 V starobylom kresťanskom meste Alqosh našlo útočisko viac ako 480 kresťanských rodín. Presídlil sa tam aj biskup Chaldejskej katolíckej cirkvi. Pýchou mesta sú prenádherné historické kostoly. Nechýbalo však veľa a čierna vlajka kalifátu by bola zaviala aj nad Alqoshom. „Začiatkom augusta 2014 boli jednotky ISIS tesne pred Alqoshom,“ spomína páter Steven. „Ale zrazu sa  akosi úplne bezdôvodne obrátili mestu chrbtom. To bola naša záchrana.“ Jeho spolubrat Ghazwan verí, že za týmito udalosťami bol Boh. „Je to zázrak, že sme tu mohli ostať,“ hovorí.

Leto 2014 bolo pre všetkých kresťanov na Ninivskej planine nebezpečné a nevyspytateľné. Napriek tomu, že obrovské množstvo kresťanov v strachu pred postupom ISIS emigrovalo z Iraku, desaťtisíce rodín čakali v utečeneckých táboroch vo vlastnej krajine na chvíľu, keď sa budú môcť vrátiť domov. Mladí seminaristi dnes hovoria o tom, že táto situácia len posilnila ich povolanie a spolu s kňazmi a rehoľníkmi vyjadrujú túžbu znovu vybudovať zázemie pre kresťanskú komunitu a znovu sa naučiť žiť bok po boku s moslimami.