Existencia kresťanstva v Kurdskom regióne je ohrozená. Kresťania žijú v strachu z možného konfliktu, ktorý by mohol vypuknúť po nedávnom kurdskom referende.
Ako reakciu na referendum o samostatnosti Kurdistanu vydali čelní predstavitelia kresťanských cirkví v severoirackom Kurdskom regióne varovné vyhlásenie, v ktorom apelujú na ľudské svedomie, medzinárodnú komunitu, OSN a svetové veľmoci, aby zasiahli a niesli morálnu a ľudskú zodpovednosť za ochranu ľudí v tomto regióne a aby im pomohli pretrvať a prežiť v krajine ich predkov.
Piati biskupi zastupujúci kresťanské cirkvi v Kurdskom regióne vo vyhlásení uvádzajú: „Nedokážeme ukrývať obavy z toho, že situácia sa stala pre kresťanov nesmierne ťažkou a že vedie k neistote.“ Dodávajú, že je nepopierateľným faktom, že dlhodobo napätá situácia spôsobila u kresťanov trvalý stav strachu a obáv z ďalšieho vývoja udalostí, ktoré potenciálne môžu vyústiť do krízy s nedozernými následkami pre všetkých.
Vyhlásenie podpísali arcibiskup Chaldejskej katolíckej cirkvi z Erbilu Bashar Warda, arcibiskup Sýrskej ortodoxnej cirkvi z Mosulu Nicodemus Sharif, arcibiskup Apris Jounsen, biskup Chaldejskej katolíckej cirkvi z diecézy Amadiyah a Zaku Rabban Al-Qas a Timotheos Mousa, arcibiskup Sýrskej ortodoxnej cirkvi z arcidiecézy Dayro d-Mor Mattai.
V liste objasňujú situáciu kresťanov pochádzajúcich z oblasti Ninivskej planiny, z ktorých mnohí sú po vyčíňaní teroristickej organizácie Daesh (ISIS) v roku 2014 dodnes vysídlení v utečeneckom tábore v Erbile, hlavnom meste severoirackého Kurdistanu.
Podľa čelných predstaviteľov kresťanských Cirkví v Kurdskom regióne je nutné prijať také opatrenia, aby „zostávajúce kresťanské územie nebolo predmetom politického vyjednávania, pretože tamojšia zraniteľná kresťanská komunita pri momentálne prebiehajúcich politických a sektárskych bojoch už nedokáže čeliť ďalšej schizme a rozdeľovaniu.“ Akékoľvek ďalšie spoločenské alebo politické otrasy by mohli viesť k novej vlne emigrácie, ktorá by mohla spôsobiť celkový zánik kresťanskej komunity v severnom Iraku.
Biskupi vyjadrili hlboké znepokojenie a obavy z toho, že začatá rekonštrukcia miest a obcí na Ninivskej planine by sa mohla ocitnúť v slepej uličke, keďže politická budúcnosť regiónu je neistá: „Medzitým, čo sa federálna vláda aj kurdská regionálna vláda sporia o teritórium, vrátane historického územia nášho ľudu, mestá a obce, ktoré boli oslobodené spod kontroly zločineckých gangov ISIS zostávajú v desivom stave, pokiaľ ide o rekonštrukciu, verejné služby a bezpečnosť.“ Dodávajú: „Zo strany oboch vlád chýba akákoľvek snaha o rekonštrukciu oblasti. To nesmierne sťažuje vnútorne vysídleným osobám návrat a predlžuje ich utrpenie.“
Vo viacerých poskytnutých rozhovoroch arcibiskup Warda, ostatní biskupi a koordinátori pomoci zdôrazňujú svoje odhodlanie urobiť všetko pre to, aby projekt návratu vysídlencov pokračoval napriek prekážkam spôsobeným situáciou po referende.
V obave zo straty historickej identity kresťanských území biskupi vyzývajú irackú federálnu vládu aj kurdskú regionálnu vládu k dialógu, ktorý by viedol k reálnym riešeniam, nielen k rozsievaniu nenávisti, ktorá konflikt živí. Zároveň varujú médiá, aby neprispievali k eskalácii konfliktu.
Biskupi sú znepokojení tým, že by sa kresťania mohli ocitnúť uprostred ozbrojených bojov medzi jednotlivými frakciami uzurpujúcimi si moc: „Žiadame, aby použitie zbraní bolo obmedzené len na oficiálne vládne bezpečnostné zložky a vyzývame aj našich mladých mužov, aby to rešpektovali.“
Biskupi zároveň vyjadrili vďačnosť tým kurdským komunitám, ktoré podali pomocnú ruku kresťanom po ich nútenom vysídlení z domovov: „My, kresťania, nikdy nezabudneme, ako nám naši bratia v Kurdskom regióne – ľud aj vláda – vyšli v ústrety, ako podporili našich utečencov – nielen kresťanov, ale aj ostatné civilné obyvateľstvo.“
