Koniec vojny v Sýrii?

SÝRIA – Vojna v Sýrii v týchto dňoch vstupuje do ôsmeho roku svojho trvania. Situácia sa neustále zhoršuje. Najnovšie informácie zo západosýrskeho Tartúsu poskytol medzinárodnej dobročinnej a pastoračnej organizácii ACN – Aid to the Church in Need biskup Maronitskej cirkvi Antoine Chbeir (na fotografii vpravo).

Podľa biskupa Maronitskej katolíckej cirkvi Antoine Chbeira z diecézy Tartús je ukončenie vojny v rukách medzinárodného spoločenstva, konkrétne Ruska, USA, Číny a európskych štátov. V minulom roku sa ešte zdalo, že dôjde k mierovej dohode, no nestalo sa tak. Situácia je kritická. „Mnohí ľudia už ani neveria, že vojna sa skončí. Dnes sa bombarduje Damask, inokedy zasa Aleppo a Idlib. Zdá sa, že nik vojnu nevyhráva, nik ju neprehráva, konflikt pokračuje a naďalej zbytočne vyhasínajú mnohé ľudské životy,“ hodnotí dlhotrvajúce násilie a boje medzi ozbrojenými protivládnymi frakciami a sýrskou armádou biskup Chbeir.

Sýrske prístavné mesto Tartús na pobreží Stredozemného mora je momentálne pod kontrolou vládnych jednotiek.

Ekonomická situácia krajiny zmietajúcej sa v občianskej vojne bola v posledných rokoch zlá a odvtedy sa ešte zhoršila. V Tartúse momentálne panuje 30 % nezamestnanosť, v iných regiónoch Sýrie dosahuje nezamestnanosť 60 %. Opäť narastá inflácia. V minulom roku bola hodnota amerického dolára približne 400 sýrskych libier, dnes je to okolo 520. Odhaduje sa, že približne 70 % Sýrčanov žije pod hranicou chudoby.

Biskup Chbeir približuje potreby obyvateľov tartússkej provincie: „Mnohí potrebujú finančnú pomoc pri úhrade nákladov na vykurovanie, niektorí nás prosia o základné pracovné nástroje. Nevyhnutná je finančná podpora opätovného vzdelávania detí a mladých ľudí.“ Kľúčovou je podľa biskupa aj pomoc pri získavaní prístupu k zdravotnej starostlivosti – náklady na lieky, ošetrenie a operácie sú príliš vysoké.

„V našej diecéze poskytujeme existenčnú pomoc asi tridsiatim tisícom vnútorne vysídlených osôb. Vzhľadom na ekonomické podmienky v Sýrii však nielen títo utečenci v rámci štátu, ale aj miestni ľudia doslova závisia od pomoci iných. Šťastlivci, ktorí majú prácu, nezarábajú ani 60 amerických dolárov mesačne,“ vysvetľuje biskup Chbeir.

Tímy humanitárnych pracovníkov vedené kňazmi a laikmi pravidelne každý mesiac navštevujú rodiny, vyhodnocujú ich aktuálnu situáciu a identifikujú ich najakútnejšie potreby. “Minulý mesiac sme zabezpečili a rozdistribuovali 2 000 potravinových balíkov, zaplatili sme nájom 800 domácnostiam, finančne sme vykryli vyše 100 chirurgických zákrokov a operácií a vytvorili sme 900 študijných grantov,” uvádza biskup konkrétne čísla. Humanitárna a existenčná pomoc obetiam vojny je v tartússkej diecéze možná vďaka dobrovoľným príspevkom tisícok darcov pápežskej nadácie Aid to the Church in Need.