SÝRIA – V Homse a vo Wadi al-Nasara sa pripravujú na prežitie najdôležitejších dní v roku pre pokrstených, ktoré dávajú význam ich dnešnej prítomnosti v krajine.

Josué Villalón (Marmarita/Homs) – Na Veľký piatok, krátko pred piatou poobede, začínajú do katolíckej Katedrály Ducha Svätého v sýrskom Homse prichádzať skupiny žien, sem-tam nejakí mladí a niekoľko rodín. Mnohí z veriacich, obzvlášť starší, sú odetí v čiernom: „Počas pôstu a Veľkého týždňa chodíme do kostola oblečení takto,” objasňuje farníčka Christine Arwash.

Následne začína pobožnosť Krížovej cesty, modlitba, ktorá je pre kresťanov v Sýrii a na Blízkom východe veľmi dôležitá. „Táto pobožnosť je naša tradícia, preto sa schádzame na spoločnú modlitbu každý piatok a v pôstnom období každý deň,“ hovorí mladík Hamer Mussa. Zhromaždeniu predsedá miestny farár, diakon nesie veľký drevený kríž namaľovaný načierno a traja miništranti držia sviečky. Chvíľu sa zdržia pri každom zo zastavení rozmiestnených po obvode kostola.

Po čítaní Evanjelia sa modlí Otčenáš a Zdravas‘ v arabčine a sýrčine, jazykoch sýrskokatolíckeho obradu. Chrám je poznačený stopami vojny, ktorá je v Sýrii obzvlášť nemilosrdná ku kresťanskej menšine. Obraz predstavujúci scénu Turíc, ktorý dominuje celému chrámu, je úplne popraskaný. Niektoré časti stropu sú čerstvo namaľované, čo zvýrazňuje miesta, na ktorých opadala omietka. Niektoré obrazy k zastaveniam Krížovej cesty chýbajú. Boli zničené alebo ukradnuté počas ťažkých bojov v centre Homsu.

„Pobožnosť Krížovej cesty je pre nás veľmi dôležitá, pretože nás sprevádza v našom utrpení,“ hovorí ďalší farník. Otec Kassab, miestny farár, sa v závere modlitby zamýšľa: „Veľký týždeň je odrazom nášho života: utrpenie, smrť a vzkriesenie. My kresťania sme trpeli a stále veľmi trpíme kvôli vojne v Sýrii. Niektorí zomreli pri útokoch, iní boli zavraždení pre svoju vieru. Teraz sa snažíme opäť nadobudnúť nádej a s bázňou očakávame vzkriesenie Ježiša.“

Všetci účastníci Krížovej cesty zažili vo svojich životoch ťažké utrpenie: stratili rodinných príslušníkov, prešli si chorobami a operáciami a mladí ľudia majú naďalej neistú budúcnosť. Život každého jedného z nich je prepojený s Krížovou cestou. Niektorí na sebe nesú utrpenie a zranenia Ježiša na Kalvárii, iní sú ako Veronika alebo Šimon Cyrenejský a podávajú pomocnú ruku na ceste kríža.

Podobná scéna sa opakuje aj v gréckokatolíckom Kostole Svätého Petra v dedine Marmarita, ktorá je centrom Wadi al-Nasara, čo po slovensky znamená Údolie kresťanov. V tomto sýrskom regióne blízko hraníc s Libanonom sa nachádzajú tzv. vnútorne vysídlené osoby z iných častí krajiny, kde sa boje zintenzívňujú: Aleppa, Damasku či Idlibu. „Našu farnosť navštevuje dvetisíc ľudí. Vďaka pomoci pápežskej nadácie ACN – Aid to the Church in Need môžeme platiť nájom za mnohých vysídlených ľudí, poskytovať im šatstvo, jedlo, lieky a zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebujú kvôli rakovine či problémom so srdcom,” hovorí otec Walid Iskandafy.

„V pôste sa modlíme vešpery každý deň o pol piatej. Prichádza približne päťdesiat ľudí. Spievajú sa žalmy, niektoré v gréčtine a iné v arabčine.” Po skončení modlitieb ostávajú skupiny žien a mužov v chráme, aby si precvičili spevy na omšu a pripravili sa na slávnosti Veľkého týždňa.

Chrám je plný ikon. V ikonostase, drevenej stene, ktorá oddeľuje oltár od zvyšku centrálnej lode, je pozornosť upriamená na obraz Panny Márie: „Mária je našou nádejou. Tá, ktorá prežívala so svojím synom utrpenie, je s nami každý deň v našich útrapách. Mnohí ľudia mi hovoria, že v posledných rokoch zažili utešujúcu prítomnosť Márie,” hovorí otec Walid.

Rodina Ghassanovcov (na fotografii vľavo) je jedna zo svedkov utešujúcej lásky Boha skrze Máriu a Cirkev v Sýrii. „Utiekli sme z Homsu kvôli vojne. Jedného dňa bol náš dvadsaťpäťročný syn Michel v obývačke nášho domu, keď mu zrazu preletela hlavou zablúdená guľka. Bol na mieste mŕtvy,“ rozpráva matka Maha Sanna. „Prišli sme do Údolia kresťanov, bývame v prenajatom byte, ktorý nám platí Cirkev. Ak by jej nebolo, neviem, čo by s nami bolo.“ Ich obydlie sa nachádza v susednej dedine Nashra, čo v arabčine doslova znamená „Nazaretský“. Tisíce Nazaretčanov, tak ako Ghassanovci, dnes opäť nesú v Sýrii a v mnohých častiach sveta svoje kríže, zatiaľ čo iní sa im možno len ľahostajne prizerajú.

„Ďakujeme všetkým, ktorí nás podporujú prostredníctvom organizácií ako ACN – Aid to the Church in Need. Sme nažive vďaka nim,“ vyznáva otec rodiny Ghassan Abboud. „Vieme, že nie sme sami. Modlíme sa za vás a prosíme, ani vy sa za nás neprestaňte modliť. Prajeme vám radostnú Veľkú noc, nech vás zmŕtvychvstalý Ježiš sprevádza svojím požehnaním.“