Možnosť “oddýchnuť si” od tvrdej reality svojich životov skúšaných vojnami, ozbrojenými konfliktmi, prírodnými katastrofami, chudobou či prenasledovaním majú každoročne tisíce detí a mladých ľudí z krízových oblastí sveta. Takými sú blízkovýchodné krajiny Irak, Sýria, Egypt, Jordánsko, Palestína a Izrael, ale aj post-sovietske štáty Kazachstan, Ukrajina, Bielorusko,Gruzínsko, Arménsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, či od nás vzdialenejšie Burkina […]

Možnosť “oddýchnuť si” od tvrdej reality svojich životov skúšaných vojnami, ozbrojenými konfliktmi, prírodnými katastrofami, chudobou či prenasledovaním majú každoročne tisíce detí a mladých ľudí z krízových oblastí sveta.

Takými sú blízkovýchodné krajiny Irak, Sýria, Egypt, Jordánsko, Palestína a Izrael, ale aj post-sovietske štáty Kazachstan, Ukrajina, Bielorusko,Gruzínsko, Arménsko, Lotyšsko, Litva, Estónsko, či od nás vzdialenejšie Burkina Faso, Sierra Leone, Nigéria, Zambia, Sudán, Bangladéš, India a mnohé ďalšie krajiny.

Niektorí z mladých ľudí zažijú po dlhých rokoch ťažkej povojnovej reality duchovnú, psychickú a fyzickú vzpruhu aj vďaka podpore medzinárodnej pastoračnej katolíckej organizácie, pápežskej nadácie ACN – Aid to the Church in Need, ktorá sa angažuje v tejto životne dôležitej pastoračnej osvete prostredníctvom formačných kurzov a letných mládežníckych táborov.

V tomto roku nadácia  ACN – Aid to the Church in Need poskytla približne 180 000 EUR  na podporu 20 letných táborov pre deti a mládež v meste Aleppo v Sýrii a v meste Alqosh v Iraku. V týchto donedávna vojnou sužovaných oblastiach ustali boje a život sa pomaly vracia do normálnych koľají. Miestne kresťanské cirkvi usilovne pracujú nielen na obnove infraštruktúry, ale tiež na obnovení ducha a duší tu žijúcich ľudí, predovšetkým detí a mladých ľudí.

Irak

Tohoročné letné tábory v Iraku mali pomôcť mladým ľuďom prekonať traumu z nedávnej okupácie ich kresťanských miest a dedín na Ninivskej planine teroristickou organizáciou ISIS. Mladí Iračania potrebujú znovu získať svoju psychickú a duchovnú silu. Najmä teraz, keď je budúcnosť irackých kresťanských komunít v dôsledku vojny neistá.

Mladí ľudia boli v táboroch rozdelení podľa veku a druhu poskytovanej pomoci. Najčastejšie išlo o duchovnú asistenciu. Úlohou duchovného otca bolo pomáhať im zvládnuť ich ťažkú situáciu a viesť ich pri obnovovaní  si viery a nádeje, ktoré boli otrasené po skúsenostiach súvisiacich s inváziou Islamského štátu, prenasledovaním a dramatickým útekom do bezpečia. Profesionálni psychológovia im boli k dispozícii pri  vyrovnávaní sa s nečakanými výzvami i pri tom, ako sa učiť žiť v drasticky zmenených okolnostiach  po návrate do už oslobodeného domova.

Sýria

V Aleppe bol postup pri liečení boľavých duší v ponúkaných letných táboroch podobný. V kláštore Nanebovzatia Panny Márie sa konalo dvanásť jednotýždňových táborov, kde mohli ľudia vyhľadať poradenstvo, podporu a duchovné osvieženie. V tomto prípade neboli cieľovou skupinou iba deti a mladí ľudia, ale všetci členovia rodiny, ktorí boli sužovaní mnohými rokmi vojny a strát. Pomoc využilo viac ako 960 účastníkov z rôznych kresťanských vierovyznaní v Aleppe. Tábor bol pre nich skutočne požehnaným nádychom a  úľavou po štyroch rokoch hladu, strachu a nedostatku najdôležitejších potrieb.

Egypt

Aj Egypt je jednou z krajín, kde kresťania kruto trpia islamistickým fundamentalizmom. Koptský katolícky patriarcha by v budúcnosti rád zopakoval úžasný zážitok z predchádzajúceho roka a opäť zorganizoval päť letných táborov pre skupiny po 95 mladých ľudí. Ústrednou témou táborov bude otázka Kým je pre nás Boh? Otec Hanni Bakhoum, ktorý je zodpovedný za organizáciu programu, hovorí:  “Pozitívny účinok týchto stretnutí bude mať dopad nielen na tých 475 mladých ľudí, ktorí sa týchto táborov zúčastnia, ale taktiež na ich rodiny. Takže v konečnom dôsledku bude mať úžitok z vašej podpory viac ako 2 400 ľudí, navyše aj farnosti a pastoračné centrá, kde sa títo mladí ľudia budú tiež zdržiavať a tráviť svoj čas.”

Okrem týchto táborov podporuje ACN  aj letný tábor pre 70 detí so špeciálnymi potrebami z farností Káhira, Delta a Alexandria.  Sú to deti, ktoré sú opakovane marginalizované, diskriminované a zanedbávané spoločnosťou,  niekedy dokonca vlastnými rodinami.

 

Arménsko

Pre mnohých mladých ľudí “sú tieto letné tábory jedinou príležitosťou  ako uniknúť z odľahlých dedín alebo hlučného mestského prostredia. Mnohí z nich spätne hodnotia tieto aktivity ako najlepšiu vec, ktorú zažili za celý rok, v niektorých prípadoch v celom ich živote,” hovorí sestra Arousiag z Rádu sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Arménsku.

Je to dlhoročná skúsenosť. Sestry organizujú tieto letné tábory už od roku 1994. Počas 23 rokov sa týchto táborov zúčastnilo viac ako 18 000 detí z rôznych oblastí Arménska, medzi nimi siroty, deti z najchudobnejších rodín alebo tie, ktoré čelia všetkým druhom sociálnych problémov. Tento rok  prišlo do táborov 840 chlapcov a dievčat vo veku 8 až 15 rokov.

Sestra Arousiag vysvetľuje:  “V lete sú školy zatvorené. V tomto čase nemajú deti z detských domovov, z najchudobnejších rodín  a deti s vážnymi sociálnymi problémami žiaden program a pravdepodobne sa budú len tak potulovať sa po uliciach.”

Podľa najnovších štúdií UNICEF a OSN nemá  viac ako polovica detí v Arménsku prístup k organizovaným rekreačným aktivitám a takmer 30% z nich  trpí nedostatkom správnej výživy. “Títo chlapci a dievčatá sú budúcnosťou Arménska, ďalšia generácia vedcov a učiteľov. Preto musíme pracovať dnes na budovaní budúcnosti našej krajiny,” dodáva sestra Arousiag.

A ešte Etiópia…

 

Je veľa príbehov, ktoré ilustrujú nezmerateľnú hodnotu tohto druhu práce pre mladých. Jeden taký prípad je príbeh Johna, mladíka z Etiópie. John sa zúčastnil jedného z letných táborov, ktorý organizuje Komunita sv. Jána s podporou ACN už desať rokov. Rozpráva otec Atanasio Markarian počas návštevy ACN:  “Tento mladík z mesta Hosanna na juhu Etiópie sa vrátil domov šťastný.  Počas tábora zažil eucharistickú adoráciu, vyučovanie náboženstva, športové aktivity… Dostal sa mu tam do rúk náboženský časopis. Prečítal ho hádam stokrát. Asi po šiestich mesiacoch zatelefonoval John jednému bratovi z kongregácie a chcel naliehavo hovoriť o svojej záležitosti. Pocítil, že ho Boh volá. Dnes je jedným z našich bratov, členom Komunity sv. Jána.“