Ako to celé začalo

Čo sa stalo vo Fatime?

Deväťročné chlapča si veselo pískalo a poskakovalo popri svojom stáde ovečiek. Keď narazilo nohou o kameň, zohlo sa, vzalo ho do ruky a skúmavo vyhodnocovalo, či by sa kameň hodil na stavbu múrika. A veru – zišiel by sa! František si takto popri pasení oviec krátil chvíľu spolu so svojou mladšou sestrou Hyacintou a s desaťročnou sesternicou Luciou. Múrik okolo kríka na lúke rástol a František bol naň ako „stavbyvedúci“ patrične hrdý.

Odrazu sa zablyslo. Búrka? Deti náhlivo začali zháňať ovce dokopy, aby sa ešte pred dažďom stihli vrátiť do dediny. Cestou dolu svahom sa zablyslo opäť. Vlastne... Bol to blesk? Pohľady všetkých troch – Františka, Lucie a Hyacinty – zostali zrazu prikované k postave, ktorá sa nečakane zjavila nad nízkym dubom.

„Nebojte sa! Neublížim vám.“

Slová neopísateľne nádhernej ženy odetej do bielych šiat a slnečnej žiary deti napriek ich ohromeniu a strachu upokojili. Najstaršia Lucia bojazlivo šepla: „… Odkiaľ prichádzate?”

„Prichádzam z neba,“ zaznela krátka odpoveď.

Staviteľ múrika a pastier ovečiek František a jeho malá pomocníčka Hyacinta otvorili ústa a zabudli ich od úžasu zavrieť. Aj Luciu odpoveď zaskočila. Vedela, že z ich rodnej dedinky Fatimy tá pani nie je, nepoznala ju, nikdy ju tam nestretla. Ani z neďalekého mesta nie je? Ani z cudziny? Ako to povedala? Že z neba?

Zvedavosť popohnala Luciu o otázku ďalej: „A... čo od nás chcete?” Znelo to ako v rozprávke: Pozvanie na stretnutie s neznámou, záhadnou, prenádhernou paňou. Vždy v trinásty deň v mesiaci. Nie raz, ale rovno šesťkrát po sebe, celý polrok! Všetci traja! Iba oni a ona – vznešená tajomná pani…

Od radosti a vzrušenia nemohli deti poriadne ani dýchať. Čosi také! Tá láskavá pani im – veru, práve im, Lucii, Hyacinte a Františkovi – sľúbila povedať čosi nesmierne dôležité. Čo len mohlo byť také dôležité? V hlavách sa všetkým trom razom vyrojilo množstvo otázok. Skôr než si ich deti trúfli nahlas vysloviť, predišla ich vznešená pani: „Modlite sa každý deň ruženec, aby ste vyprosili svetu mier a koniec vojny!“

Tak vojna! O tú šlo! O vojnu a pokoj vo svete. V celom šírom svete!

Bola nedeľa 13. mája 1917.
Vo svete zúrili boje, rinčali zbrane, hynuli ľudia, hynulo dobro, vládli pýcha a hnev a hriech. A v portugalskej Fatime sa zjavila Panna Mária, odetá do bielych šiat a slnečnej žiary…

Bolo to neuveriteľné, neopísateľné stretnutie! František, Hyacinta a Lucia túžili ozlomkrky utekať domov a o všetkom rýchlo porozprávať rodičom! Aj utekali. A všetko dospelým chvatne vyrozprávali – s nadšením, obdivom, údivom, jeden cez druhého! Ach, akí boli sklamaní, keď im dospelí neuverili…

Ale krásna pani z neba dodržala svoj sľub a v trinásty deň nasledujúceho mesiaca sa opäť vrátila! A potom znova a znova. Zakaždým prosila deti, aby sa každý deň verne modlili ruženec, pretože modlitba ruženca má mohutnú moc – dokáže poraziť zlo vo svete. Rovnakú silu majú aj všetky drobné obety a sebazaprenia – vedia navrátiť ľudí, čo opustili Boha a zabudli na jeho príkazy, na cestu dobra.

„Len povedzte,” nabádala ich Panna Mária, „Ježišu, robím to z lásky k tebe, za obrátenie hriešnikov a ako zmierenie za hriechy voči Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“

Lucia, Hyacinta a František v plnej dôvere v slová Panny Márie, v pokore a radosti každý deň preberali pomedzi prsty zrnká ruženca a verne odriekali modlitbu. František a Hyacinta sa neskôr dokonca stali svätými, pretože zo všetkých síl robili to, čo si priala Panna Mária.

A prešli mnohé roky.
A prišiel rok 2005. V Kostole Panny Márie v Caracase, hlavnom meste Venezuely, sedela skupinka detí, kamarátov, jedno vedľa druhého, plece pri pleci. Každé malo v rukách svoj ruženec, jedno z pestrofarebných korálikov, iné drevený, ďalšie fosforový, každé dieťa iný. Len modlitba, ktorú spolu odriekali, bola tá istá. Pri pohľade na modliace sa deti zrazu niekoľko žien sediacich v lavici pocítilo neobyčajnú, neopísateľne hlbokú, priam hmatateľnú prítomnosť Panny Márie. Jednej zo žien sa v tej chvíli pripomenuli slová svätého pátra Pia: „Keď sa milión detí bude modliť ruženec, svet sa zmení.” A v tej chvíli sa zrodila veľkolepá myšlienka milióna detí vyprosujúcich pokoj a jednotu pre svet. Zrodila sa medzinárodní iniciatíva Milión detí sa modlí ruženec.

A prešlo ďalších pár rokov.
A prišiel rok 2018.
Deti po celom svete, jeden milión detí, ba dokonca celé milióny detí – všetky sa chcú modliť ruženec. Aj Teba Panna Mária pozýva! Každé jedno dieťa je pre Pannu Máriu – a pre celý svet – nesmierne vzácne, dôležité a nekonečne milované! Ak všetci budeme robiť to, čo robili Lucia, Hyacinta a František a po nich deti vo Venezuele, zlo bude porazené, skončia sa vojny a už na tejto zemi sa priblížime k nebu.

Panna Mária totiž prisľúbila:

„Ak ľudia urobia, čo im poviem, bude mier.“