Príbehy zo sveta

Príbehy zo sveta

Príbeh malej Nousseiry

V  ďalekej Palestíne žilo dievča menom Nousseira Habib. Písal sa rok 1886 a Nousseira mala práve vtedy 12 rokov. Jedného dňa pomáhala pri čistení kamennej dlažby v prístavbe domu rehoľných sestier. Vtedy tam ešte nemali tečúcu vodu, ako máme my, preto musela chodiť k studni a vodu naberať vedrom visiacim na lane.

Zo začiatku išlo všetko dobre, ale po chvíľke už dievčatko nemalo dosť síl a vedro plné vody ju stiahlo do studne hlbokej osem metrov. Sestra Katarína, ktorá to videla, hlasno volala o pomoc. Tá však prišla až o desať minút, keď už bola Nousseira v bezvedomí a nedokázala sa chytiť záchranného lana.

Keď všetko vyzeralo tak, že malej Nousseire nedokáže nikto pomôcť, ďalšia sestra, sestra Mária Alfonzína, zvolala do kostola deti. Pred Oltárnou Sviatosťou sa s nimi začala modliť ruženec. Spoločne a z celého srdca prosili Pána Ježiša o  záchranu svojej kamarátky. Potom sestra Mária Alfonzína utekala späť k studni, predrala sa cez húf ľudí a so slovami „Kráľovná ruženca, zachráň toto dieťa a pomôž nám v našej veľkej núdzi!“ hodila do studne svoj ruženec.

Prítomní ju vysmiali a kričali: „Dievča sa utopilo, veď takmer hodinu leží na dne studne.“ No sestra Mária Alfonzína sa nedala odradiť a vrátila sa k modlitbe.

Pri studni zostala sestra Katarína, ktorá tiež verila, že Panna Mária môže u Boha vyprosiť všetko. Preto spustila vedro ešte raz až na dno. Zrazu sa lano pohlo. Keď sestra s ľuďmi naokolo začali vedro vyťahovať, predstavte si, čo sa stalo! Nousseira stála vo vedre s ružencom okolo krku – živá a zdravá! Bola zázračne zachránená, hoci mnohí si mysleli, že sa už v studni utopila!

Nousseira sa odvtedy denne modlila ruženec so sestrou Katarínou a so sestrou Máriou Alfonzínou, ktorá bola neskôr pre svoju veľkú vieru v moc modlitby ruženca vyhlásená za svätú. Do konca svojho života všetkým vďačne rozprávala o svojej zázračnej záchrane.