Medzináboženský dialóg a zmierenie

POBREŽIE SLONOVINY – Pobrežie Slonoviny prechádza veľkou zmenou. Po rokoch občianskej vojny sa ľudia, ktorí tvoria rôznorodú spoločnosť tejto krajiny, rozhodli začať život zjednotenia a zmierenia. Deje sa tak na politickej aj náboženskej úrovni. Krajina už dosiahla svoj prvý úspech. Moslimovia a kresťania tu, na rozdiel od iných afrických krajín, žijú vedľa seba bez napätia a konfliktov. Politická situácia sa ustálila a vďaka nárastom investícií sa ekonomický rast krajiny zrýchľuje.

O medzináboženskom zmierení, budovaní kultúrnej identity aj o návrhoch na riešenie utečeneckej otázky rozprával počas svojej návštevy v nemeckej kancelárii pápežskej nadácie ACN – Aid to the Church in Need biskup Ignace Bessi Dogbo. Ako duchovný pastier má v správe diecézu Katiola v severnej časti Pobrežia Slonoviny a je zároveň predsedom miestnej konferencie biskupov.

Biskup Ignace Bessi Dogbo.

Medzi rokmi 2002 a 2007 zúrila v krajine občianska vojna. Ďalší krvavý konflikt vypukol v roku 2010 v nadväznosti na prezidentské voľby. Bývalý prezident Laureng Gbago je v súčasnosti vo väzení a čaká na súdny proces pred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu. Naposledy sa prezidentské voľby na Pobreží Slonoviny odohrali v roku 2015. „Posledné prezidentské voľby prebehli v pokoji. Naša krajina však zostala rozdelená na dva tábory – provládny a opozičný. Ľudia sympatizujúci s opozíciou majú problém nájsť si prácu. Sú znevýhodňovaní v mnohých oblastiach. Príslušnosť k provládnemu alebo opozičnému táboru často závisí od etnického pôvodu jednotlivcov. Toto vytvára nové nepriateľstvá, keďže v našej krajine žije viac ako 60 rôznych etník,“ hovorí biskup o aktuálnom dianí.

Pobrežie Slonoviny je pozoruhodné pokojom, ktorý vládne medzi rôznymi náboženstvami. „Kresťanov aj moslimov je tu približne rovnaký počet. Na severe, kde sa nachádza aj moja diecéza, sú katolíci v menšine. Je tam tiež veľké množstvo príslušníkov kmeňových náboženstiev. Na väčšine územia však náboženstvá spolunažívajú pokojne. Sme jedna veľká rodina,“ hovorí biskup a dodáva, že za túto situáciu vo veľkej miere vďačia svojmu prvému prezidentovi Félixovi Houphouët-Boigny. V úrade bol od roku 1960, keď krajina vyhlásila nezávislosť od Francúzska, až do roku 1993. „Dal si veľmi záležať na tom, aby u nás nastolil medzináboženský dialóg. Keď bola niekde postavená mešita, musel tam byť postavený aj kostol. Toto podporovalo pokojné spolunažívanie. Je ale pravdou, že aj u nás sa objavujú islamistické tendencie, hlavne prostredníctvom imigrantov z krajín ako Mali alebo Nigéria.“

Veriace z diecézy Katiola.

Islamistické snahy sa prejavujú rôznymi spôsobmi. „Stále častejšie sa napríklad stáva, že moslimskí muži vstupujú do manželstiev s kresťanskými ženami. Pri uzavretí takéhoto manželstva musí žena následne konvertovať na islam a ich spoločné deti sú vychovávané ako moslimovia. Alebo prichádzajú rôzni investori z Maroka, ktorí pri výbere zamestnancov preferujú moslimov. Snažia sa zlákať mladých kresťanov finančnými výhodami a ponúkajú im prácu pod podmienkou, že konvertujú na islam. Ako biskupi bojujeme proti podobným kampaniam a podporujeme rôzne opatrenia, ktoré pomáhajú mladým ľuďom vytvoriť si kontakty a zamestnať sa vo svojom odbore.“

Roky občianskej vojny zasiahli všetky náboženstvá aj etnické skupiny rovnako. Pre obnovenie krajiny bude potrebné obnoviť jednotu a navzájom sa zmieriť. „Krátko po skončení občianskej vojny založili politici dve zmierovacie komisie a na dôležité posty menovali aj biskupov. Komisie zložené z členov rôznych súperiacich strán, etník a náboženstiev vypracovali množstvo návrhov. Tieto návrhy však nikto neberie do úvahy. Preto sa Cirkev rozhodla uskutočniť potrebné kroky. Zmierenie nemôžeme dosiahnuť len tak po svojom, musíme tento proces spustiť v celej spoločnosti. Preto naša biskupská konferencia vytvorila nový pastoračný plán, ktorý bude realizovaný v rokoch 2019 až 2023 a obsahuje návrhy niekoľkých konkrétnych krokov,“ približuje situáciu biskup Dogbo. Cestou k zmiereniu je podľa neho vnútorná aj vonkajšia jednota. Biskupi chcú dosiahnuť, aby bolo v krajine 30 kňazov, ktorí absolvujú školenia v mediácii, takže budú schopní asistovať pri riešení konfliktov v regiónoch alebo farnostiach. Chcú tiež zintenzívniť komunikáciu s inými kresťanskými denomináciami ako aj s moslimami.

Biskup Dogbo sa vyjadril aj k otázke utečencov, ktorí často utekajú z Afriky za vidinou lepšej budúcnosti v Európe. Podľa jeho názoru by Západ mal situáciu riešiť tam, kde začína: „Ľudia potrebujú pomoc, kým sú ešte v Afrike. Mladí ľudia z Pobrežia Slonoviny sa tiež vydávajú na nebezpečnú cestu do Líbye a ďalej cez Stredozemné more do Európy. Prečo odchádzajú? Niektorí z nich sú malí farmári, ktorí nedostávajú primeranú plácu za svoje produkty, ako je napríklad kakao. Niektorí z nich žijú v podmienkach podobných otroctvu. Západ by mohol zmeniť celú situáciu, ak by začal platiť primerané ceny, takže títo ľudia by mohli žiť zo svojich zárobkov. Nikto by neemigroval. Politika fair trade (poctivé obchodovanie, pozn. autora) je tou najlepšou formou pomoci rozvojovým krajinám!“

Kurzy pre katechétov v diecéze Odienne.

Cirkev na Pobreží Slonoviny má v súčasnosti podľa slov biskupa dve najväčšie potreby: dobré kostoly a dobrých kňazov. „Keď cestujem krajinou, vidím množstvo nových mešít, zatiaľ čo naše kostoly a kaplnky sú často v dezolátnom stave. Okrem obnovených kostolov potrebujeme aj kňazov! Mnoho kandidátov na kňazstvo pochádza z chudobných rodín a často si nemôžu dovoliť zaplatiť študijné materiály. Materiálna pomoc a dostatočné duchovné vzdelávanie sú pre nás nevyhnutnosťou. Viem, že sa môžem spoľahnúť na Aid to the Church in Need! Nadácia nás mnohokrát podporila pri výstavbe kostolov, fár aj seminára. Veľkou pomocou sú pre nás aj omšové milodary, vďaka ktorým sa mnohým kňazom pokryjú aspoň základné potreby,“ dodáva biskup Dogbo.

Okrem stavieb, rekonštrukcií kostolov a farských centier, podpory seminaristov a existenčnej pomoci kňazom zabezpečuje medzinárodná pápežská nadácia ACN – Aid to the Church in Need tiež tlač a distribúciu detských Biblií a katechizmov, prácu rehoľných rádov a podporuje zmierovacie snahy miestnych cirkví.