Nadácia Aid to the Church in Need (ACN) poskytla pomoc v sume 250 000 eur nemocnici St. Louis v západnej časti mesta Aleppo v Sýrii.
Nemocnica St. Louis, ktorú spravujú rehoľné sestry Zjavenia sv. Jozefa, je jednou z mála, ktorá zostala stáť aj po poslednom veľkom bombardovaní sýrskej metropoly v decembri 2016.
Na stene nemocnice je v rôznych jazykoch nápis MIER. Písmená sú poskladané z prázdnych nábojníc, ktoré sestry pozbierali v uliciach mesta…
„Pracujeme tu vo dne – v noci, čiastočne zdarma, staráme sa o tých, ktorí boli zranení počas vojny, a o chorých, “ hovorí riaditeľ nemocnice, MUDr. George Theodory. „Momentálne sa staráme o 55 pacientov. Boli však časy, keď ich bolo dvakrát toľko – väčšina boli obete bombových útokov. Napriek tomu náš rozpočet na chirurgické zákroky nebol navýšený,“ vysvetľuje. „Príjmy nemocnice sotva pokrývajú platy ošetrujúceho personálu a náklady na palivo do záložných generátorov. Generátory sú tu absolútne nevyhnutné, pretože v meste niet dostatok elektrickej energie.“ Generátory zabezpečujú prívod elektrického prúdu potrebného pre fungovanie zdravotníckej techniky, hlavne počas operácií. Sú nevyhnutné v situáciách – a je ich nemálo – kedy uprostred operácie nastane výpadok prúdu v meste.
Práve z tohto dôvodu sa vedenie nemocnice prostredníctvom rehoľných sestier, ktoré nemocnicu spravujú, obrátilo s prosbou o pomoc na Cirkev. Pápežská nadácia Aid to the Church in Need promptne zareagovala s ponukou finančnej pomoci. Peniaze sú určené na kúpu generátorov a na výmenu opotrebovaného zdravotníckeho vybavenia za nové, predovšetkým endoskopov a litotriptera, pomocou ktorého sa rozbíjajú obličkové kamene.
Doktor Theodory, kresťan s gréckymi koreňmi, ktorý okrem Sýrie žil aj v Spojených štátoch amerických, zdôrazňuje: „Napriek tomu, že sme katolíckou nemocnicou, nerobíme rozdiely pri prijímaní pacientov na základe ich náboženskej príslušnosti. Odhadujem, že 70% našich pacientov sú moslimovia.“ Priznáva, že niekedy má strach žiť a pracovať v krajine sužovanej vojnou. „Moja viera mi však dáva nádej. Som kresťan a cítim povinnosť pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú.“
Doktorovi asistuje rehoľná sestra Anne Marie. Pochádza z Kanady, tam vyštudovala zdravotnú školu. V Aleppe žije už 18 rokov. „ V našej komunite je šesť sestier. Vedieme túto nemocnicu. Na začiatku vojny nám matka predstavená ponúkla možnosť odísť z tejto krajiny. Všetky sme sa však rozhodli, že zostaneme. Je naším poslaním stáť pri trpiacich a chorých. A oni nás práve teraz potrebujú najviac.“
Sestra Anne Marie spomína, ako hlboko sa jej dotklo svedectvo 6-ročného Mahmuda, ktorý sa narodil bez rúk. Do nemocnice bol prijatý po tom, čo mu bomba odtrhla obe nohy. „Prežil. Starala som sa oň. Pred niekoľkými mesiacmi ho konečne z nemocnice prepustili. Odchádzal s úsmevom na tvári.“
Sestra Anne Marie aj doktor Theodory sa zhodujú v tom, že ich najvďačnejšími pacientmi sú práve moslimovia. „Sú ohromení tým, že my kresťania im pomáhame s toľkou láskavosťou. Hovoria, že sa o nich staráme lepšie, než v ktorejkoľvek inej nemocnici.“ Sestra Anne Marie dodáva: „Sila neustávať v pomáhaní pochádza iba od Boha. Viera nás pozdvihuje. Prosíme všetkých dobrodincov, aby sa za nás modlili. Ďakujeme vám!“
