Niger: “Oni majú zbrane, ale my máme Ježiša!”

„Kresťania tvoria menej ako jedno percento z asi pätnásťmiliónovej populácie diecézy Maradi,” hovorí biskup Ambroise Ouédraogo v interview pre pápežskú nadáciu ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Tento sedemdesiatročný duchovný je prvým a doteraz jediným biskupom v diecéze Maradi, jednej z dvoch diecéz v Nigeri, vnútrozemskej krajine na západe Afriky.

Dlhé roky nažívalo asi 5-6 tisíc katolíkov v diecéze v pokoji a mieri s väčšinovou moslimskou populáciou, informuje biskup. „Toto sa ale zmenilo v roku 2015, kedy boli vo francúzskom satirickom týždenníku Charlie Hebdo publikované karikatúry kritizujúce islam.“ V priebehu niekoľkých hodín bolo v krajine zabitých minimálne desať kresťanov a počas násilností a nepokojov, ktoré sa rozpútali po celej krajine, bolo zničených viac ako 70 kostolov a ďalších kresťanských budov. Približne 80% všetkých kresťanských kostolov v krajine bolo cielene napadnutých, najmä kostoly ležiace v regiónoch Niamey a Zinder.

„Kresťania žili vo veľkom strachu pred radikálnymi islamskými fundamentalistami. A tento strach v nich stále pretrváva, pretože v nepravidelných intervaloch sa útoky opakujú dodnes,“ pokračuje biskup. Len pred dvomi týždňami bol v jeho diecéze radikálnymi skupinami, protestujúcimi proti uväzneniu imáma, podpálený protestantský kostol v Maradi. Spomenutý imám bol zadržaný po tom, ako sa vo svojej kázni vyjadril proti návrhu zákona o prísnejšom regulovaní finančných zdrojov na stavbu a prevádzku súkromných bohoslužobných miest. Aj napriek protestom bol v pondelok 17. júna zákon schválený v nigerskom parlamente.

Iba 8 kilometrov od miesta dosiaľ posledného útoku v Maradi žije Sestra Marie Catherine Kingbo so svojím spoločenstvom „Kristových služobníčok“. V rozhovore pre ACN hovorí: „S útokmi sme počítali, ale nemysleli sme si, že ich vyvolá predloženie tohto návrhu zákona.” Od jej príchodu do Nigeru pred 15 rokmi sa situácia v krajine zmenila na nepoznanie. „V tom čase neexistovalo v krajine takmer žiadne medzináboženské napätie. Teraz ale už aj samotní moslimovia pripúšťajú, že je v krajine príliš veľa mešít a škôl koránu a nedostatok studní a nemocníc,” vysvetľuje sestra Catherine. Jej spoločenstvo a tiež ich žiačky, ktoré vyučujú, sú z dôvodu obáv z útokov islamistov pod neustálou policajnou ochranou. „Špirála násilia uvoľnená v Líbyi, Sýrii a v ďalších krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu sa nebezpečne šíri ďalej,” dodáva so žiaľom.

Sestra Catherine je ale presvedčená, že nielen zlo, ale tiež dobro sa šíri neustále ďalej. Jej kongregácia organizuje a vedie množstvo aktivít v prospech celého spoločenstva. Sestry pomáhajú predovšetkým ženám v núdzi, tiež organizujú každoročné stretnutia kresťanov a moslimov. V roku 2006 sa prvého takéhoto medzináboženského stretnutia zúčastnilo 28 ľudí. V minulom roku ich bolo už 350. Vzťahy s miestnymi imámmi a  moslimskými susedmi sú dobré, hovorí sestra Catherine. Aj preto, ani zo strachu z možných útokov extrémistov, nechce do budúcnosti poľaviť vo svojom úsilí. „My neodídeme. Oni majú zbrane, ale my máme Ježiša.“

Biskup Ouédraogo to cíti rovnako. Spoluprácu a dialóg s moslimami nespochybňuje. Je presvedčený, že “veľká časť moslimov považuje aktuálnu situáciu za hanebnú a kresťanom preukazujú solidaritu.” A dodáva: „Až 95-98% detí v našich inštitúciách je moslimského vyznania. Aj väčšinu našich projektov realizujeme v regiónoch s takmer stopercentnou moslimskou populáciou. Nerobíme medzi ľuďmi žiadne rozdiely. A tak to aj zostane.”

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi podporuje pravidelne Cirkev v Nigeri už viaceré roky. Medzi projekty, ktoré nadácia v Nigeri financuje, patria formačné vieroučné kurzy a existenčná pomoc pre kňazov.