Pápež nezabúda na “trpiaceho brata”: Pomocný biskup informuje o ukrajinskom summite vo Vatikáne

Na pozvanie pápeža Františka sa od 5. do 6. júla stretli vo Vatikáne metropoliti a vysokopostavení duchovní Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi. Cieľom stretnutia bola diskusia o „delikátnej a zložitej situácii na Ukrajine“. Stretnutie v takejto podobe je doposiaľ jedinečné a poukazuje na pápežovu starosť a úsilie o túto východoeurópsku krajinu. Ku Gréckokatolíckej cirkvi sa hlási asi 4,5 milióna Ukrajincov, z ktorých mnohí žijú v zahraničí.

O povzbudivých signáloch po stretnutí s pápežom, pokračujúcej agresii na východe krajiny a tiež o nových formách pastoračnej služby sa s pápežskou nadáciou ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi rozprával gréckokatolícky pomocný biskup Bogdan Džurach z Kyjeva.

Prekvapilo vás pozvanie od pápeža? Čo to pre vás znamená, že Ukrajina je pre pápeža jednou z “najvyšších priorít”?

Biskup Bogdan Džurach : „Pozvanie od pápeža Františka odzrkadľuje jeho postoj vnímať prioritne ľudí, ktorí sú v núdzi a potrebujú našu pomoc. Vo svojom príhovore na začiatku stretnutia nás Svätý Otec vyzval mať otvorené srdce a zostať nablízku všetkým, ktorí sú utláčaní a prežívajú “temnotu a smútok”. Pápež to, čo káže, aj žije. Na Ukrajine už roky cítime jeho blízkosť a podporu. Avšak tento formát stretnutia s ním bol vo vzťahu medzi Ukrajinskou gréckokatolíckou cirkvou a Svätou stolicou niečím úplne novým. A preto v tomto ohľade: áno, pozvanie od pápeža náš prekvapilo.

O akých témach ste na stretnutí diskutovali? Aké konkrétne výsledky to prinieslo?

Najskôr sme mu priblížili politickú a ekonomickú situáciu na Ukrajine, najmä na pozadí pokračujúceho konfliktu vo východnej časti krajiny a humanitárnej krízy, ktorá je dôsledkom tohto konfliktu. Svätému otcovi sme tiež tlmočili našu vďaku za iniciatívu “Pápež pre Ukrajinu” (výnimočná zbierka zorganizovaná v európskych kostoloch, ktorú pápež František vyhlásil v apríli 2016 a pri ktorej sa vyzbieralo takmer 16 miliónov eur- pozn. red.). Hovorili sme tiež o nových iniciatívach pre ľudí v núdzi.

Veľkú časť stretnutia s pápežom sme venovali pastoračným témam. Okrem evanjelizácie a katechézy bola témou aj pastoračná služba pre ukrajinských emigrantov v rôznych krajinách. Diskutovali sme aj úlohe Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi v ekumenickom dialógu. Bolo pre nás veľmi dôležité a cenné, že sme si mohli vymeniť názory priamo s pápežom a jeho najbližšími spolupracovníkmi a rovnako sa s nimi podeliť o naše radosti, nádeje aj obavy.

Vojna na východe Ukrajiny zúri už päť rokov. Krym bol anektovaný Ruskom. Zriadenie autonómnej Pravoslávnej cirkvi na Ukrajine viedlo k závažnému konfliktu s Ruskou pravoslávnou cirkvou: Čo môže Gréckokatolícka cirkev urobiť smerom k znovu zjednoteniu takto rozdelenej krajiny?

Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré naši ľudia a jednotlivé cirkvi na Ukrajine posledné roky zažívajú, chceme byť naďalej poslami nádeje, pravdy a lásky. K tomu nás vyzval aj pápež František. Napätie v krajine je výsledkom vojny, ktorá sa vedie nielen vojenskými zbraňami. Aby sme boli schopní prekonať túto situáciu, naša krajina potrebuje stabilitu, vnútornú silu a tiež schopnosť duchovného rozlišovania. Toto chceme ako Cirkev posilniť. Naša modlitba a duchovná bdelosť sú kľúčovými prvkami našej služby ukrajinskému ľudu.

Pokiaľ ide o vnútornú politiku, je na Ukrajine zatiaľ všetko otvorené. Novozvolený prezident Volodymyr Zelenskyj spôsobil nedávno veľký rozruch stiahnutým vojsk z východnej Ukrajiny . Ako reagovali Ukrajinci na tento jeho krok? Vzrástla nádej na mier a pokoj v krajine?

Všetkým pozorovateľom tak na Ukrajine ako aj v zahraničí je zrejmé, že kľúč k mieru na Ukrajine neleží v Kyjeve, ale v Moskve. Jednotlivé kroky môžu priniesť krátkodobé upokojenie. Ale bolo by naivné očakávať, že tieto čiastkové aktivity vyriešia celý konflikt alebo prinesú trvalý mier. K tomu je potrebná oveľa väčšia solidarita a jednota vnútri medzinárodného spoločenstva.

Pád tzv. Železnej opony pred 30 rokmi viedol ku koncu komunistickej diktatúry aj na Ukrajine. Ukrajinská gréckokatolícka cirkev bola počas komunistického režimu krvavo prenasledovaná. Po politickej zmene však cirkevný život na mnohých miestach začal prekvitať. Ak by ste sa pozreli na ďalších 30 rokov dopredu: Aké najväčšie výzvy stoja pred Gréckokatolíckou cirkvou na Ukrajine a ako jej pri tom môže pomôcť ACN?

Naše najdôležitejšie poslanie vidím v prehlbovaní a upevňovaní viery, ako aj v jej šírení medzi mladými a medzi tými, ktorí ešte nestretli Krista. Pastorácia mládeže a pastorácia povolaní budú pre nás najväčšie úlohy. K tomu bude tiež nevyhnutné zmierňovať tragické dopady násilia a vojny, ktorá sa dúfajme že s Božou pomocou v blízkej dobe skončí.

Aj keď sme boli v minulosti vystavení skúškam, nikdy sme sa necítili opustení. Pápežská nadácia ACN zostáva jedným z našich najdôležitejších partnerov. Vždy nanovo nás s veľkou dobrosrdečnosťou podporuje a sprevádza modlitbou a materiálnou pomocou. Sme si istí, že ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi sa ako pápežská nadácia aj naďalej nechá inšpirovať slovami pápeža, ktorý nám na stretnutí 5. júla povedal: “Trpiaci brat nesmie byť nikdy zabudnutý.”