Matky a vdovy čelia vo vojne nadľudským výzvam

Príbehy

Matky a vdovy čelia vo vojne nadľudským výzvam

Poznáte Wadi al-Nasara, Údolie kresťanov? Je to vidiecka oblasť v Sýrii pri hraniciach s Libanonom. Práve tam sa teraz nachádzajú tisíce rodín, ktoré z domova vyhnala vojna a ktoré sa ocitli v mimoriadnej núdzi. Vďaka podpore pápežskej nadácie ACN im pomáha miestna Cirkev.

Utrpenie a beznádej sú súčasťou dennej rutiny Sýrčanov, ktorí žijú už viac ako sedem rokov v bratovražednej vojne. Ich život je sužovaný terorizmom, bomby ich pripravili o domov a majetok. V prvom rade však Sýrčania prišli o svojich milovaných – v dôsledku násilia, chorôb či ťažkých životných okolností v spustošenej spoločnosti.

Rasha Drasy mala 23 rokov, keď zomrel jej muž Michael. Mladý vodič kamiónu jazdieval na trase z Údolia kresťanov do Damasku. Jedného dňa ho zasiahla guľka ostreľovača. Bol na mieste mŕtvy. Rasha nestratila len mladého manžela, ale aj zdroj finančného zabezpečenia rodiny. Matka dvoch detí sa ocitla v tragickej situácii už na samotnom začiatku ozbrojeného konfliktu.

„Žili sme v Damasku, potom sme ušli do Marmarity, aby sme unikli pred každodennou raketovou paľbou na hlavné mesto. Prišli sme sem v roku 2012. O niekoľko mesiacov neskôr bol môj manžel zabitý,“ povedala Rasha s hlbokým smútkom v očiach. Jej pohľad naznačuje, čím všetkým musela napriek svojej mladosti prejsť. Vedľa nej sedia jej deti, 10-ročný Michael a 8-ročná Rachel. „Už aj pred smrťou môjho manžela bol život ťažký. Deti museli prerušiť školu, pretože kvôli vojne boli školy zatvorené. Prežili sme vďaka nejakým úsporám, až pokiaľ si Michael nenašiel novú prácu.“

Takéto príbehy možno počuť po celej krajine. Srdcervúce svedectvá tisícok žien, ktoré stratili svoje deti a manželov vo vojne – každá zo žien je skutočná „Matka Guráž“. Ženy strácajú nielen svojich milovaných, ale aj zdroj príjmu pre rodinu.

Podobný príbeh rozpráva tiež Darin Abbouda, ktorá nedávno ovdovela. Jej manžel zomrel pred dvoma rokmi na mŕtvicu. „Som živnostníčka, niekedy pracujem ako kaderníčka, niekedy pomáham na poli pri zbere ovocia a zeleniny. Robím všetko možné, aby som zarobila na živobytie pre svoje dcéry,“ hovorí 38-ročná matka. „Mojich päť dcér mi dodáva silu ďalej žiť. Moje šťastie spočíva v tom, že sa naďalej učia, raz si nájdu prácu a budú šťastné.“

Najstaršou dcérou je 18-ročná Maya. Čoskoro ju čaká maturita, hoci ešte nevie, čo by chcela ďalej študovať. Po nej nasledujú 12-ročné dvojčatá Maram a Mary, ktoré veľmi dobre spievajú: „Naučili sme sa spievať v cirkevnom zbore. Veľmi rady tam spievame.“ Mirna je v poradí štvrtá. Vie spamäti recitovať krásne básne v arabčine, ktorá znie ľúbezne a mäkko. Meriam je nielen najmladšia, ale aj najveselšia a najnespútanejšia. Strata otca nevymazala radosť z rodinného života.

Podľa príkazu Evanjelia, ktoré hovorí, že máme potešovať najchudobnejších a najnúdznejších, podporuje miestna Cirkev vďaka nadácii ACN tieto ženy, vdovy, ktoré v Sýrii čelia obzvlášť náročným výzvam.

„Pomoc z farnosti je pre nás veľmi dôležitá. Hoci nám naši susedia a príbuzní veľmi pomohli,“ hovorí Darin, „neviem, čo by sa stalo so mnou a s mojimi dcérami bez finančnej podpory zo strany Cirkvi.“ Darin zdôrazňuje, že farnosť ju podporovala od smrti jej manžela.

Každý mesiac dostáva viac ako 2 000 rodín núdzové balíčky od ACN prostredníctvom Centra pomoci svätého Petra v melchitskom katolíckom kostole v Marmarite. „Táto podpora nám vrátila vieru a nádej,“ hovorí Rasha Drasy, „zažili sme blízkosť Cirkvi. Vďaka tomu sme sa začali vo farnosti viac angažovať. Patrím do tímu dobrovoľníkov, ktorý koordinuje núdzovú pomoc pre vysídlené rodiny v Údolí kresťanov.“ Kým servíruje čaj, Rasha naďalej rozpráva, ako sa jedného dňa rozhodla, že sa nenechá premôcť zúfalstvom. Namiesto toho začala pomáhať ľuďom, ktorí, tak ako ona, prechádzajú najhorším obdobím svojho života. „V našej súčasnej situácii ťažko vedieť, čo prinesie budúcnosť. Preto sa snažíme žiť aj s tým málom, čo máme, každý deň čo najlepšie, ako sa dá. Snažím sa priniesť svojim deťom vieru a radosť z blízkosti Ježiša. To nám pomáha nestrácať nádej v ťažkých časoch,“ uzatvára Rasha.

Darin Abbouda a jej dcéry nešetria vďakou: „Ľudia, ktorí nám pomáhajú, menia životy mnohých rodín. Preto tým, ktorí nám zväčša pomáhajú bez toho, aby sme sa navzájom poznali, posielam tento odkaz: vydávate dôležité svedectvo veľkodušnosti. Ďakujem.“