Pre Sýriu ešte stále existuje nádej na mier

Príbehy

Pre Sýriu ešte stále existuje nádej na mier

V októbri prebiehala v Ríme Synoda o mladých, počas ktorej sa opäť preukázala univerzálnosť a pestrosť Cirkvi. Účastníci z piatich kontinentov sa zaoberali rôznymi témami, ktoré sa týkajú mladých ľudí, ich potrieb aj problémov. Na pozadí týchto udalostí sa pápežská nadácia ACN – Aid to the Church in Need rozprávala s mladými kresťanmi zo Sýrie. Tí priblížili, čo pre nich znamená byť kresťanmi a čo očakávajú od Cirkvi v krajine, v ktorej sú ohrozovanou menšinou trpiacou v dôsledku viac ako sedem rokov trvajúcej vojny.

Majd Jallhoum prednedávnom ukončila štúdium zubárstva. Svojou prácou sa v rámci Gréckokatolíckej cirkvi v Marmarite podieľa na distribúcii pomoci v núdzi na území známom ako Údolie kresťanov. Majd prosí Cirkev, aby bola blízko pri mladých: „Cirkev nemusí byť dokonalá, pretože nikto z nás nie je dokonalý. Ale mala by byť blízko pri nás a poznať naše potreby a túžby.“ O stretnutí pápeža s biskupmi, ktoré sa odohrávalo v Ríme, nevie nič. Verí však, že toto je vhodná príležitosť upriamiť pozornosť na náročnú situáciu, v ktorej žijú mnohí mladí v rozličných krajinách. „Tu v Sýrii chceme byť my mladí kresťania veľmi blízko pri Bohu. Prechádzame veľmi náročným obdobím. Zažili sme smrť našich priateľov a príbuzných. Mnohí ďalší úplne opustili našu krajinu. Ale prežili sme aj radostné chvíle a ja nepochybujem, že práve tie chvíle boli dotykmi Božej ruky.“

Majd osobne pozná mnohé rodiny, ktoré boli vysídlené a dnes žijú v Údolí kresťanov. Často ich navštevuje, aby zistila, čo potrebujú. Pomáha ľuďom, ktorí sa potrebujú dostať do nemocnice, a distribuuje lieky, ktoré pre vysídlené osoby zabezpečuje ACN v spolupráci s miestnou Cirkvou. „Ostávam tu na základe svojej viery, a to aj napriek tomu, že často strácam nádej. Uvedomujem si totiž, že mojou úlohou je zostať tu a pomáhať týmto ľuďom. Moji rodičia a niektorí z mojich súrodencov emigrovali do Spojených štátov. Ale ja som sa rozhodla ostať. Mojou inšpiráciou bol a stále je Ježiš.“

Aj Hanna Mallouhi patrí k vysídlením mladým ľuďom v obci Marmarita, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas a energiu na pomoc núdznym vo Farnosti svätého Petra v Údolí kresťanov. Z Homsu utiekol pred piatimi rokmi, aby unikol pred bombardovaním. Študuje medicínu. „Aj keď je vojna, nechcem zanechať svoje štúdium. Rozhodol som sa ísť na stáž do nemocnice v Damasku. Keď sa vojna skončí, chcel by som tu zostať a pomáhať ľuďom, aby mohli mať v Sýrii lepší život,“ hovorí Hanna.

„Podľa mňa je dôležité, že nás mladých ľudí sprevádzajú kňazi a zodpovedné osoby, ktoré vedú jednoduchý život a svojimi skutkami nám ukazujú, že sme pre nich dôležití. Potrebujem mať okolo seba ľudí, ktorí sú blízko pri Bohu, aby som aj ja vedel prežívať jeho blízkosť,“ hovorí Hanna v súvislosti so Synodou o mladých.

Kresťania stále žijú aj v Homse, treťom najväčšom meste v Sýrii hneď po Damasku a Aleppe. Žijú najmä v Starom meste, najstaršej štvrti, ktorá sa rozprestiera na úpätí starobylej citadely. V Homse sa stretlo asi 300 študentov, aby spoločne slávili svätú omšu v nedávno zrekonštruovanej melchitskej Katedrále Panny Márie Kráľovnej pokoja. Bol medzi nimi aj Pascal Napki. Študuje ekonómiu a pravidelne sleduje posolstvá Svätého Otca: „Nepoznám pápeža Františka osobne, ale z jeho slov aj skutkov vidím, že je to pokorný človek. Vždy, keď ho počujeme, veríme, že pre Sýriu existuje nádej na mier. Zvlášť ma dojíma, keď vyzýva ľudí k modlitbe za našu krajinu.“ Spolu s Pascalom je tu aj Halil, študent farmácie, ktorý po otázke „Čo očakávam od Cirkvi?“ chvíľu ticho premýšľa a následne rozhodne odpovedá: „Očakávam, že nám bude rozumieť, bude nás povzbudzovať a dá nám príležitosť, aby sme si aj my sami verili. Viem, že to nie je ľahké. Ale znamená to spoločne kráčať tou istou cestou, navzájom si dôverovať a navzájom sa podporovať.“

Po stretnutí sa skupina mladých kresťanov vydáva na prechádzku úzkymi uličkami štvrte. Jeden z nich, Tannous, hovorí, že v dôsledku utrpenia v Sýrii sa veľa ľudí odvrátilo od Boha. Ale nie všetci: „Bomby, všadeprítomná úzkosť a násilie nezničili našu chuť žiť ani naše plány do budúcnosti. Preto musíme my – ako Cirkev – najskôr povzbudzovať mladých ľudí, aby sa opäť priblížili k Bohu.“ Mladí spoločne vstupujú do neďalekého kostola, aby sa tam pomodlili. Je to kostol zasvätený Panne Márii, ktorý patrí sýrskej pravoslávnej komunite. „Považujeme za samozrejmé, že tu žijeme všetci spolu – katolíci aj pravoslávni. Je to súčasť našej kultúry.“

Wisam, ďalší z mladých ľudí, hovorí: „Modlíme sa za pápeža a za Cirkev na celom svete. Tu je viera podstatnou súčasťou života. Tvorí obrovskú časť našej identity. V priebehu ostatných rokov sme v našich rodinách, štúdiu aj práci prekonali množstvo ťažkostí práve vďaka tomu, že sme nestratili vieru a nádej.“

Svedectvo týchto mladých ľudí z kresťanskej komunity v Sýrii, menšiny, ktorá si veľa vytrpela v dôsledku vojenského konfliktu, môže byť inšpiráciou pre iných. Podľa údajov sýrskej cirkvi žilo v krajine pred vojnou 1,5 milióna kresťanov. Dnes ich je iba približne 500 000. Neistota, násilie a hrozby džihádistických skupín ako napríklad Islamského štátu viedli k nekompromisnej vlne vysťahovalectva. Pápežská nadácia ACN podporuje množstvo projektov na pomoc deťom a mladým v rôznych mestách Sýrie.