Rebecca – Nigéria

Rebecca – Nigéria

Príbeh Rebeccy sa odohral ticho a v bolesti. Bez pozornosti zahraničných médií.

Druhý muž, ktorému ma predali, sa volal Malla. Prinútili ma spať s ním. Keď som sa bránila, hodili ma do jamy. Hlbokej a špinavej. Bola som tam dva dni. Bez vody a jedla. Potom ma vytiahli. Malla sa na mňa hodil ako zviera. Zistila som, že som tehotná. Našla som paracetamol, vzala som si naraz desať tabletiek. Chcela som potratiť. Nepotratila som. Žena pastora z Gwozy, ktorú tiež uniesli, ma prosila,
aby som vydržala a porodila. Viackrát som od hladu upadla do bezvedomia. Porodila som sama, nikto mi neprišiel na pomoc. Prestrihla som pupočnú šnúru. Zvíjala som sa v obrovských bolestiach.
Dali mu meno Ibrahim. Bol chlapec, na chlapcov sú hrdí. Malla, zabijak Boko Haram, bol preč. Vrátil sa šesť týždňov po pôrode. Povedali mi, že už nemá so mnou nič spoločné. Dohodli sa,
že ma predajú inému mužovi. Útek sa podaril. Otroctvo, mučenie a znásilňovanie sa po dvoch rokoch skončili. Pálivá bolesť jaziev na duši sa neskončí. Toxicky sa vyliala do vzťahov, budúcnosti, dôvery, sily žiť. Len Boh prikladá hojivú dlaň. No i tak to páli, páli…
Bola to jedna z veliteľových manželiek, ktorá Rebecce vydala povolenie na návštevu známej v neďalekej dedine. V tábore v tom čase muži z Boko Haram neboli. Rebecca sa váhavo vydala na cestu. Rýchlo, rýchlejšie. A už sa nezastavila. Pridala sa k malej skupinke utečencov, ktorí kráčali späť k nigérijskej hranici. Kráčali šesť dní. Deti zmohlo vyčerpanie, hlad a smäd. Pochoreli. A potom sa spustil dážď. Hojivý, životodarný, pokojný, Boží.

 

 

ZDIEĽAŤ PRÍBEH