Takto boli po prvýkrát vnímané misionárky „Missionariae Jesu Verbi et Victimae“ na Guarani v Paraguaji. Veriaci majú hlad po sviatostiach V odľahlých dedinách oblasti Canindeyú v Paraguaji, predtým ľudia nikdy nevideli rádové sestry. Príchod misonáriek z Peru v druhej polovici 20. storočia spôsobil rozruch. „V Curuguaty, 45 kilometrov vzdialenej odtiaľto, pracujú traja kňazi. Slúžia […]

 

Takto boli po prvýkrát vnímané misionárky „Missionariae Jesu Verbi et Victimae“ na Guarani v Paraguaji.

Veriaci majú hlad po sviatostiach

V odľahlých dedinách oblasti Canindeyú v Paraguaji, predtým ľudia nikdy nevideli rádové sestry. Príchod misonáriek z Peru v druhej polovici 20. storočia spôsobil rozruch. „V Curuguaty, 45 kilometrov vzdialenej odtiaľto, pracujú traja kňazi. Slúžia v 92 „kaplnkách“, takže sem prídu len raz. Navštevujú komunity po nespevnených cestách, ktoré sa vďaka dažďu stali nepriechodnými. Farnosť Katueté leží 160 km ďalej, kňaz tam prichádza tri- až štyrikrát do roka. Navštevuje „kaplnky“ a celý deň vysluhuje sviatosti. Veriaci čakajú celé hodiny, aby ich priali“, informuje Matka María Luján, rádová sestra z Argentíny. „Práve v tomto spočíva ich charizma: pracovať tam, kde sa kňazi nedostali mesiace či dokonca roky.“

4 roky čakali na príchod kňaza

„Aby sme získali konsekrované hostie, museli sme prejsť 45 km späť do brazílskeho mesta Paranhos “, pokračuje María. Konečne sme spolu s kňazom dorazili do osady, ktorá sa skladá z 34 domov a má asi 120 veriacich. Veriaci trpezlivo čakali, spievali piesne v španielčine a v jazyku Guarani vo vlhkom a dusnom teple. Je to prvý kňaz po štyroch rokoch, ktorý na tomto ťažko prístupnom a odľahlom mieste urobil zastávku. Prinášajú k nemu chorých, k nevládnym príde domov, aby im vyslúžil sviatosť pomazania chorých. „Unesieme ho, aby celé hodiny počúval spovede“, hovorí veselým tónom matka Lorena, peruánska zdravotná sestra, ktorá sa stará o túto komunitu už tri roky. Príchod rádových sestier zmenil komunitu„Hovoria, že sú veľmi radi, že ich Boh navštívil, že cestoval tak ďaleko, aby navštívil obyčajných ľudí. Sú chudobní, ale majú veľký hlad po duchovne!“ hovorí Lorena. Obyvatelia tu žijú z chovu zvierat, výroby syrov a zberu ovocia. Vravia, že mladí ľudia žiaľ odchádzajú do mesta, neskôr sa už nechcú vrátiť k tvrdému životu. „Komunita je ako premenená, pozorujeme duchovné obrátenie. Predtým sa ľudia sotva zúčastňovali na živote farností, kostol bol zanedbaný. Teraz existuje viac solidarity, opatery a menej alkoholu a drog.“ dodáva. Viac ako 400 sestier pracuje v 38 odľahlých a ťažko dostupných miestach misijných staníc v rôznych krajinách Latinskej Ameriky – cestujú po prašných cestách alebo pešo, jazdia na mulici, alebo na lodi. Tam, kde končí spevnená cesta, začína práca misijných sestier s ich špeciálnou charizmou. ACN pomáha sestrám s projektmi na dopravu a formáciu, ako aj v existenčnej pomoci v Peru a Bolívii.

Reportáž spracovala Jacques Berset, ACN.

V Latinskej Amerike dnes existuje množstvo geograficky odľahlých spoločenstiev kresťanov, ktorí sa kvôli zlej dostupnosti môžu s kňazmi, rehoľníkmi či rehoľnými sestrami osobne stretnúť len niekoľkokrát do roka. Dôležitou súčasťou pastorácie je tu preto zabezpečenie dopravy.