Ukrajina: Návrat k prameňom

Osem gréckokatolíckych sestier studitiek na Ukrajine žije kontemplatívny život podľa starobylých pravidiel svätého Teodora Studitu ešte z 8. storočia.

Možno to považovať za zázrak, že Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine stále existuje. Šance na jej prežitie boli najmä po roku 1946, kedy bola komunistami násilne zlikvidovaná a biskupi, kňazi a veriaci boli  ukrutným a brutálnym spôsobom prenasledovaní, minimálne. Počet mučeníkov z jej radov dosiahol tisíce. Napriek tomu všetkému, Gréckokatolícka cirkev prežila – v podzemí, vďaka odvahe, oddanosti a vernosti svojich veriacich – a, samozrejme, vďaka Božej milosti.

Až v roku 1990, po dlhej dobe prenasledovania, Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine vyšla z katakomb a podzemia. S veľkou húževnatosťou a silou, aj vďaka pokračujúcej pomoci zo strany ACN, sa pustila do obnovy všetkého, čo komunizmus zničil. Napriek nedostatku finančných prostriedkov má táto Cirkev veľkú dôveru v Boha. Kňazi, rehoľníci i laickí veriaci sú príkladom oddanosti, ochotní pracovať až po úplnú hranicu svojich možností, vo viere , že nič nie je nemožné. Avšak napriek všetkej ich snahe potrebujú na úspešné zvládnutie mnohých svojich projektov stále finančnú pomoc zo zahraničia.

V roku 1998 gréckokatolícke rehoľníčky rádu studitiek, ktoré slávia liturgiu podľa byzantského obradu, zriadili ženský kláštor v prestavanej materskej škole v dedine Veliky Birky, patriacej do diecézy Ternopiľ v západnej Ukrajine. Dnes v ňom žije 8 sestier kontemplatívnym životom. Predtým, ako založili ďalší nový kláštor – na Karpatskej Ukrajine v dedine Zarvanytsya, v ktorej sa nachádza jedna v z najznámejších ukrajinských pútnických mariánskych svätýň, ich počet bol dokonca dvakrát vyšší.

V kláštore vo Velikom Birky tak momentálne žijú predstavená matka Teodosiya Andrusyak, ďalej sestry Mateya, Oleksandra, Pelagiya, Mychayla, Prokopiya, Nadya a Yefrosyniya.

Matka Teodosiya vysvetľuje: „Náš kláštor bol založený ako odpoveď na výzvu Druhého vatikánskeho koncilu o návrate k prameňom. V kontexte našej, teda Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine, to znamená oživiť a uchovať si našu byzantskú liturgickú a patristickú tradíciu, a tým tiež pomôcť rozvíjať ekumenický dialóg. V našej komunite sa o to konkrétne snažíme zachovávaním tradičných východných mníšskych pravidiel. Naše sestry sa modlia kompletne posvätné ofícium a neustálu Ježišovu modlitbu, vykonávajú rôzne manuálne práce a životom v tichu, pôstom a pokáním sa starajú o čistotu svojich sŕdc. Naše spoločenstvo je zároveň otvorené aj pre každého, kto chce na 3-7 dní zotrvať s nami v tichu a modlitbách.“

„Na to, aby sme si zabezpečili základné živobytie a tiež pomohli aj druhým ľuďom, vykonávame rôzne práce a činnosti:
- pečieme chlieb, ktorý sa používa na liturgiu, nazývaný prosfora (800 prosfor mesačne pre celú diecézu);
- šijeme ornáty pre kňazov;
- vyrábame ružence;
- strojovo vyšívame kríže a ornamenty na liturgické odevy;
- niektoré sestry sa starajú o včelín zo 6 úľov, pracujú v záhrade, píšu ikony, robia ručné výšivky;
- jedna zo sestier študuje teológiu na Ukrajinskej katolíckej univerzite.“

Nadácia ACN pomohla sestrám zakúpiť elektrické šijacie stroje a počítačom riadené stroje na vyšívanie. Taktiež sme im pomohli s financovaním potrebných stavebných prác v budove kláštora. K tomu každoročne poskytujeme sestrám existenčnú podporu – keďže ich príjem za prácu nedokáže plne zabezpečiť chod kláštora. Aj tento rok im chceme pomôcť aspoň na základné potreby sumou 2400 eur.

Ukrajina potrebuje modlitbu týchto sestier viac, ako kedykoľvek predtým.  Táto krajina stále nesie hlboké rany z dlhej éry komunistickej represie, mnohí ľudia zažívajú bezútešnosť a sú bez perspektívy do budúcnosti. Zároveň na východe krajiny pokračuje krvavá vojna, ktorej následkami trpí celý národ a ktorá tiež celé hospodárstvo zráža na kolená.

Slová vďačnosti matky Teodosie patria všetkým dobrodincom ACN: „Vaša pomoc je pre nás obrovskou podporou v týchto neľahkých časoch, ktorým naša krajina čelí. Preto chceme vyjadriť naše poďakovanie Bohu a všetkým našim dobrodincom, na ktorých vždy pamätáme v modlitbách. Nech Pán požehná prácu ACN a všetkých dobrodincov, ktorí nám pomáhajú na väčšiu Božiu slávu.“