„V Pakistane nie som v bezpečí.“

PAKISTAN – Robin Mahanga je šestnásťročný katolík, ktorý navštevuje desiatu triedu Strednej školy sv. Pavla v pakistanskom meste Karáči. Ako každý mladý človek na svete aj on rád počúva hudbu a číta knihy s napínavými príbehmi. Robin však žije v krajine, kde kresťania tvoria len nepatrnú menšinu. Príslušníci tejto menšiny sú považovaní za druhoradých občanov a sú vystavovaní diskriminácii a násiliu zo strany islamistických extrémistov. Mnohí veriaci, podobne ako Robin, žijú v stave neustálej neistoty. Robin, jeho rodičia a sestra majú to šťastie, že žijú vo štvrti, ktorá je pre kresťanov relatívne bezpečná. Je obývaná prevažne kresťanskými robotníkmi, ktorí vykonávajú upratovacie práce pre Indickú pobrežnú hliadku. Táto inštitúcia poskytuje svojim zamestnancom ochranu a prístrešie vo vojenských ubytovniach.

Policajti kontrolujú ľudí pri prechádzaní cez tzv. kontrolné body

Aj napriek životu v tejto pomerne pokojnej štvrti prežíva Robin mnoho ťažkostí. O svojom živote a problémoch, ktorým musia čeliť katolíci v Pakistane, povedal v rozhovore pre pápežskú nadáciu ACN – Aid to the Church in Need. „V Pakistane nie som v bezpečí, pretože nás stále ohrozujú teroristi. Na kontrolných miestach nám prehľadávajú telefóny. Platí tu zákon, ktorý umožňuje obviniť človeka za rúhanie proti islamu. Poznám dvoch ľudí, ktorí boli na základe tohto zákona odsúdení. Jeden z nich je Raja, náš bývalý sused. Študoval a jeho spolužiaci ho falošne obvinili. Tvrdili, že znesvätil korán a hovoril o ňom hanlivo. Aby sa vyhol ďalším útokom a dôsledkom takýchto obvinení, musel prestať chodiť do školy. Teraz pracuje v továrni a stratil nádej na lepšiu budúcnosť.“

Robin ďalej rozpráva o Nomanovi, žiakovi ôsmej triedy, ktorého spolužiaci falošne obvinili z toho, že sa vysmieva islamu. Jeho učitelia spolu s riaditeľom školy ho vylúčili zo školy. „Neustále sa bojím, že sa stanem obeťou zákona o rúhaní, alebo že bude kvôli nemu trpieť niekto z mojej rodiny. Nechcem ostať v Pakistane. Moslimovia  nás diskriminujú, prezývajú nás bhangies alebo choarhy – „dobrí iba na čistenie kanálov.“ Sme považovaní za najnižšie postavených členov našej spoločnosti, za ľudí, s ktorými moslimovia nesmú jesť ani piť. Dokonca aj školské učebnice ukazujú kresťanov v príšernom svetle.“

Šestnásťročný Robin sa vo svojej krajine necíti bezpečne

Mladý kresťan si želá, aby sa jeho krajina stala bezpečnejšou a pokojnejšou. „Stále verím v zmenu, ale zároveň sa bojím. Ak totiž niekto v našej krajine vyzýva ostatných k pokoju a porozumeniu, je nakoniec zavraždený. Okolitý svet vidí Pakistancov iba ako teroristov,“ hovorí Robin. Ako mladého človeka ho trápi najmä otázka vzdelávania. Prial by si, aby aj kresťania mali lepšie možnosti vzdelávania. To by im umožnilo ľahšie získať dobrú prácu a mať lepšiu budúcnosť. Sám by sa jedného dňa chcel stať bankárom. „Chcel by som, aby boli naše školy lepšie vybavené modernými technológiami. Takisto naši farmári by mali mať prístup k moderným technológiám. Ušetrilo by im to čas a prácu a mohli by mať lepší život.“

Robin sa prihovoril aj kresťanom na Západe: „Pomôžte nám žiť bezpečný, slobodný a pokojný život. Svetovým lídrom chcem odkázať, aby sa snažili o pokoj a mier vo svete. Boh predsa stvoril tento svet nádherne a chce, aby všetci ľudia žili pokojný a pekný život. Nech už na svete nie sú žiadne vojny!“

 „Nezáleží na tom, čo sa deje. Moja nádej sa vždy upiera na Boha. Vždy mám pri sebe ruženec a kedykoľvek sa bojím alebo ma niečo bolí, začnem sa modliť Otče náš, ktorý si na nebesiach,“ dodáva Robin, mladý katolík z Pakistanu.

V minulom roku venovala ACN takmer jeden milión dolárov na projekty podporujúce Cirkev v Pakistane. Projekty zahŕňali výstavbu kostolov, farských domov a priestorov pre katechétov, ako aj formáciu laikov, sestier a seminaristov. ACN sa tiež zapájala do pomoci kresťanom, ktorí sa stali obeťami násilia alebo ktorí boli obvinení na základe zákona o rúhaní.