Would like to experience this page at its best? Please, open it on another browser.
Internet Explorer does not support the technology we are using.

„Kde sú Bohu zasvätení, tam je radosť.“ Pápež František

Zasvätený život je pulzujúcim srdcom Cirkvi. Rehoľné sestry sú svedectvom bezhraničnej Božej lásky a sprevádzajú na životnej ceste ľudí po celom svete. Tieto výnimočné ženy nám predkladajú hrdinské svedectvo autentickej viery a lásky. Ukazujú radostnú cestu života darovaného Bohu i blížnemu v chudobe, čistote a poslušnosti. Ich prvým povolaním je patriť celkom a s nerozdeleným srdcom Ježišovi ako svojmu ženíchovi. A túto lásku ku Kristovi potom premieňajú na skutky lásky k blížnym. Od Kazachstanu po Peru. Od Sýrie až po Rwandu. Slúžia tým najchudobnejším z chudobných, pracujú za Božiu odmenu v školách, domovoch, nemocniciach, v skrytosti klauzúry vyprosujú Božiu milosť a milosrdenstvo pre svet.

Ich zasvätenie nesie aj nás. Pomáha nám premáhať našu vlažnosť a zaisťuje svetu duchovnú rovnováhu. Konkrétna služba sestier je však možná len vďaka pomoci dobrodincov. Skrze naše modlitby, obety a dary môžeme byť súčasťou ich misie, a tak sami rásť v duchovnej slobode ľudí patriacich Bohu.

Rehoľné sestry vo svete

Viac ako 600 000 žien sa rozhodlo úplne zasvätiť a odovzdať svoj život Bohu v modlitbe a v službe druhým.

*podľa štatistickej ročenky Katolíckej cirkvi z 31. 12. 2016

Fotogaléria

1 zo 60 sestier na celom svete bola v roku 2018 podporená ACN

ACN pomáha rehoľným sestrám na celom svete, aby im umožnila naplno žiť ich povolanie a misiu. A to je možné len vďaka vám.

 

V roku 2018 ACN podporila

SVEDECTVÁ

V spoločenstve charakterizovanom spormi, problematickým spolužitím rozdielnych kultúr, utláčaním tých najslabších a nerovnosťou sme povolaní ponúknuť konkrétny model spoločenstva, ktoré umožňuje žiť v bratských vzťahoch, lebo uznáva dôstojnosť každej osoby a delí sa o dary, ktoré každý prináša.

Pápež František

List k Roku zasväteného života

Pápež František prijíma sviecu od dobrodincov ACN, ktorú mu odovzdáva sestra Annie Demerjan z Aleppa, Sýria, 1. decembra 2018.

Pápež František prijíma sviecu od dobrodincov ACN, ktorú mu odovzdáva sestra Annie Demerjan z Aleppa, Sýria, 1. decembra 2018.

V spoločenstve charakterizovanom spormi, problematickým spolužitím rozdielnych kultúr, utláčaním tých najslabších a nerovnosťou sme povolaní ponúknuť konkrétny model spoločenstva, ktoré umožňuje žiť v bratských vzťahoch, lebo uznáva dôstojnosť každej osoby a delí sa o dary, ktoré každý prináša.

Pápež František

List k Roku zasväteného života

„Spolu s ACN pozývam vás všetkých, aby ste všade na svete konali dielo milosrdenstva.”

Kontakt

ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi
Hviezdoslavovo nám. 170/13
811 01 Bratislava

Tel.: +421 948 192 091
Email: info@acn-slovensko.org

www.acn-slovensko.org

Sestra Samia Jriej / Sýria

Kongregácia sestier Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie

© ACN

Spoločenstvo

Sister Samia Syiej - Syria

Kongregácia sestier Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie bola založená v roku 1874 v Libanone. Jej počiatky však siahajú do 50. rokov 19. storočia, keď jezuitskí misionári evanjelizovali krajinu. V minulosti bol ženský rehoľný život na Východe spájaný hlavne s klauzúrnymi kláštormi. Avšak sestry Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie sú vo svojich komunitách veľmi aktívne. Kongregácia pôsobí v Sýrii, Libanone, Maroku, Alžírsku a Čade. Jej charizmou je vydávať vo svete svedectvo o Ježišovi Kristovi tým, ktorí veria, ale aj tým, ktorí ešte neveria v Boha. Motto práce sestier je ad maiorem Dei gloriam – všetko na väčšiu Božiu slávu. Sestra Samia rozpráva: „Rozhodla som sa vstúpiť do rehole, pretože som chcela slúžiť ľuďom. Každá malá vec, ktorú robíme, je na väčšiu Božiu slávu. Jedna zo sestier v mojej komunite často hovorí, že musíme slúžiť Kristovi v iných s pokorou, kým z nás nezostane nič a všetko, čo zostane, je On.

Povolanie

Sister Samia Syiej - Syria

„Svoje povolanie k rehoľnému životu som cítila už v ranom veku,“ spomína sestra Samia Jreij. Narodila sa a vyrastala v arabskej dedine Uzeir v severnej časti Izraela. Pochádza z kresťanskej rodiny, ktorá je úzko spätá s Cirkvou. „Bola to moja mama, ktorá ma naučila modliť sa. Ona ma tiež ako prvá učila láske k Ježišovi. Dom, v ktorom som vyrastala, bol blízko kostola. Pamätám si, že sme často počuli zvonenie zvonov.“ Sestra Samia ako mladé dievča trávila veľa času v kostole. „V roku 2000 som vstúpila do Kongregácie sestier Najsvätejších Sŕdc Ježiša a Márie. Spomínam si na otcove slová, keď som mu oznámila rozhodnutie stať sa rehoľnou sestrou. Povedal: ‚Ako veľmi ma Boh požehnal. Môžem obetovať svoje dieťa, svoje vlastné telo a krv. Aký veľký dar od Boha‘. Jeho slová boli plné viery a stále ich počujem vo svojom srdci.“

Sestra Mária Colum Tarawali / Sierra Leone

Kongregácia misijných sestier klarisiek od Najsvätejšej sviatosti

© ACN

Spoločenstvo

Sister Mary Colum Tarawali 

„Byť misionárom par excellence,“ to je charizma misijných klarisiek od Najsvätejšej sviatosti. Ako misijná kongregácia pôsobia v 15 krajinách po celom svete: Mexiku, Japonsku, USA, Sierra Leone, Indonézii, Taliansku, Írsku, Španielsku, Kostarike, Nigérii, Kórei, Indii, Rusku, Argentíne a vo Vietname. Sestry najprv prišli do Nigérie v sedemdesiatych rokoch, krátko po občianskej vojne, ktorá zničila túto krajinu. O niekoľko rokov neskôr prišli sestry do Sierra Leone, kde mali dievčatá zakázané vzdelávanie. Začali kampaň na zvýšenie povedomia o význame vzdelania. Vybudovali školy a dielne, aby umožnili dievčatám vyučiť sa remeslu, ktoré im zabezpečí živobytie.

Sestra Mária Graciana / Peru

Misijné sestry Ježiša - Slova a Obety

© ACN

Misia

Sister Mari Graciana

Verím, že Boh nám dáva srdce aspoň také veľké, aké je srdce matky,“ hovorí sestra Mária Graciana. Každý deň spolu s ďalšou sestrou precestujú dlhé vzdialenosti, aby mohli navštíviť im zverené rodiny vo svojej diecéze v Peru. „V rodinách sa stretávame s mnohými nešťastiami. Skrze našu návštevu im chceme priniesť potešenie a svetlo viery. Dedinčania majú z našich veľkú radosť a hovoria, že cez nás cítia Božie požehnanie. Každý piatok prinášame sväté prijímanie starým a chorým ľuďom. Sú to výnimočné momenty. Väčšina z nich už nedokáže chodiť a spomínajú na to, ako voľakedy mohli prísť sami do kostola. Často im odpovedám: ‚Teraz nemusíte. Váš priateľ vás prišiel navštíviť domov. Spoznávate ho? Áno. Ježiš prišiel k vám!,‘ dodáva sestra Mária radostne. Okrem návštev starých a chorých sa sestry starajú aj o mládež. „Pamätám si, ako si raz jeden tínedžer zo mňa vystrelil. Potom som si ho zavolala a hrešila ho: ‚To, čo si urobil, bolo zlé. Mám ťa veľmi rada, ale toto ti nemôžem tolerovať.‘ Pozrel sa na mňa a spýtal sa: ‚Mamička, naozaj ma máš rada?‘. Dotklo sa ma to. Ukázal mi, aké je dôležité prejaviť mladým záujem a náklonnosť, pretože ich často nezažívajú vo svojich rodinách,“ hovorí sestra Mária.

Spoločenstvo

Sister Mari Graciana

Kongregáciu misionárok Ježiša – Slova a Obety založil biskup Federico Kaiser v Peru v roku 1961. Sestry tejto kongregácie pôsobia v Latinskej Amerike. Ich poslaním je pastorácia najmä vo vzdialených a odľahlých oblastiach. „Bojujeme proti najhorším nepriateľom ľudstva: nevedomosti a hriechu. Zlo tu má toľko priestoru, pretože ľudí nikto duchovne nevedie,“ objasňuje sestra Mária. Sestry vykonávajú svoj apoštolát v odľahlých dedinách, kde nie je žiadny kňaz. Sú útechou pre tých najnúdznejších a najopustenejších. Hlásajú Božie slovo, učia katechizmus. „Keď mi sestry vysvetlili svoju charizmu a opísali svoju prácu a pastoračnú činnosť, hneď som vedela, že do tohto spoločenstva patrím. Od začiatku som vo svojom srdci cítila, že patrím k nim. Denne navštevujeme rodiny v ich domovoch ďaleko v horách. Slávime s nimi sviatky, najmä ich dedinských svätých patrónov, keď sa konajú veľké oslavy,“ hovorí sestra Mária.

Povolanie

Sister Mari Graciana

„Spomínam si, keď som mala 13 rokov, moja učiteľka sa ma spýtala: ‚Premýšľala si niekedy, že by si sa raz stala rehoľnou sestrou?‘ Úprimne, nikdy dovtedy som o tom nerozmýšľala. Jej otázka ma však priviedla k uvažovaniu,“ hovorí sestra Mária Graciana. „Strávila som mnoho hodín pred Najsvätejšou sviatosťou, pýtala som sa Ježiša, čo odo mňa chce, aké má so mnou plány. Hoci som sa modlila viac ako iné dievčatá v mojom veku, nemyslela som si, že by som sa od nich odlišovala,“ dodáva. Sestra Mária chodila ako dieťa do cirkevnej školy vedenej rehoľnými sestrami. Bola vychovaná v katolíckej rodine, ktorá ju viedla ku kresťanským hodnotám. Od okamihu, keď si bola istá svojím povolaním, ju v tom matka veľmi podporovala. „Povedala mi, že neexistuje krajší život ako ten v Božej blízkosti. Moja mama sa veľmi tešila z môjho povolania. Bola vnútorne presvedčená, že som urobila správnu voľbu,“ objasňuje sestra Mária.

Sestra Rita Kuročkina / Kazachstan

Kongregácia sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie

© ACN

Misia

Sestra Rita žije a pracuje v Dome sv. Kláry v Kapčagaj v Kazachstane. Spolu s ďalšími dvoma sestrami spravujú detský domov. V súčasnosti majú v starostlivosti 18 detí, ktoré pochádzajú z ťažkých rodinných pomerov. Mnohé z nich zažili násilie, utiekli z domu a skončili na ulici. „Každý z nás prišiel z inej rodiny, ale Boh nás zjednotil a teraz tvoríme jednu rodinu. Sme neustále s našimi deťmi, 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Robíme všetko to, čo robí každá matka doma,“ hovorí sestra Rita. Sestry pripravujú jedlo, perú, vozia deti do škôlky, do školy, na rozličné krúžky, pomáhajú im s domácimi úlohami, robia s nimi domáce práce, učia ich zodpovednosti a, samozrejme, modlia sa s nimi. „Každý deň s našimi deťmi je plný dobrodružstva. Mojou najväčšou radosťou bude, ak z nich vyrastú dobrí ľudia,“ dodáva sestra Rita.

 

Spoločenstvo

Sister Rita Kurochkina

„Túto kongregáciu som si vybrala zvlášť kvôli Panne Márii. Už od detstva je mi Panna Mária vždy veľmi blízko,“ hovorí sestra Rita. Kongregácia sestier Nepoškvrneného počatia Panny Márie bola založená v Poľsku v 50. rokoch 19. storočia. Do dnešného dňa pôsobí kongregácia predovšetkým v Poľsku, ale malé komunity možno nájsť aj v iných krajinách východnej Európy, napríklad v Kazachstane. Na miestach, kde je kongregácia prítomná, sestry väčšinou spravujú školy, materské školy a detské domovy. V Kapčagaj v Kazachstane je tiež ich prvoradou misiou starostlivosť o deti. Misia sa začala v roku 2001, keď jeden taliansky kňaz založil malé pastoračné centrum na okraji mesta. Keď sa usadil, otvoril jedáleň pre chudobných a spozoroval, že na teplé jedlo prichádza veľa detí. Zistil, že tieto deti utiekli zo svojich domovov a žijú na ulici. Preto požiadal rehoľnú kongregáciu o pomoc sestier, ktoré by sa o tieto deti starali.

Povolanie

Sister Rita Kurochkina

Sestra Rita Kuročkina sa rozhodla stať rehoľnou sestrou pred desiatimi rokmi. Narodila sa a vyrastala v neveriacej rodine. V 14 rokoch sama od seba začala prípravu na krst. „Od toho dňa som chodila na svätú omšu každý deň,“ hovorí sestra Rita. Keď sa rozhodla vstúpiť do kláštora, jej matka bola veľmi proti tomu a odmietla jej dať svoj súhlas. Sestra Rita ale nechcela vstúpiť do rehole bez jej súhlasu. Trvalo to jeden rok, počas ktorého bola ďaleko od domova, aby sa starala o svoju tetu, kým konečne dostala súhlas od svojej matky. „Moja mama zmenila svoj názor, keď si uvedomila, že aj ako rehoľná sestra budem viesť ‚normálny život‘. Videla, aká som bola smutná, že sa nemôžem stať sestrou a vstúpiť do kláštora, a teraz vidí, aká som šťastná,“ vysvetľuje sestra Rita.

Misia

Sister Cécire

„Ešte pred niekoľkými rokmi bývali v Rwande veľké rodiny. Členovia rodiny boli medzi sebou úzko spätí a pomáhali si navzájom,“ vysvetľuje sestra Bellancilla. To sa medzičasom zmenilo. Mnohí starí ľudia žijú sami, pretože ich deti žijú v meste, iní prišli o svoje deti počas genocídy. „Už ako dieťa som si želala starať sa raz o starých ľudí,“ hovorí sestra Cécire. „Boh mi daroval toto poslanie,“ dodáva. Osem sestier v Masake pracuje v zdravotníckom centre, v škôlkach, v školách a tiež navštevujú starých ľudí doma. „Naši ľudia trpia následkami vojny. Stratili sme toho tak veľa, že to na nás zanechalo stopy až dodnes. Máme veľa sirôt, veľa starých, osamelých ľudí, mnoho zničených rodín. Preto musíme šíriť Božiu lásku. Ak by sme sa milovali tak, ako nás to učil Ježiš, boli by sme viac pripravení pomôcť chudobným, chorým, opusteným. Láska je pre človeka to najdôležitejšie. Bez nej človek nemôže byť slobodný a šťastný,“ hovorí sestra Bellancilla.

Spoločenstvo

Sister Cécire

Svätý Vincent Pallotti, predchodca Katolíckej akcie a zakladateľ pallotínov, výrazne finančne podporoval znevýhodnených. Postavil cechy pre robotníkov, poľnohospodárske školy, úverové združenia, sirotince a domy pre dievčatá. Jeho poslaním bolo zachrániť čo najviac duší pre Krista. „Náš zakladateľ bol svätý muž. Pomáhal jednoduchým, chudobným, sirotám a chorým. Mnohí mladí ľudia sa cítia priťahovaní našou charizmou. Chcú sa pripojiť ku kongregácii, pretože sú ohromení prácou, ktorú sestry robia. Navyše cítia radosť a lásku, s ktorou všetkým slúžia,“ vysvetlila sestra Bellancilla. Sestra Cécire bola jednou z tých, ktorí sa cítili hlboko zasiahnutí životom svätého Vincenta. „Jeho služba a pomoc ľuďom nepoznali hranice. Jeho príklad ma oslovil natoľko, že som sa stala pallotínkou. Darovať život iným je výrazom mojej vďačnosti Bohu,“ hovorí sestra.

Povolanie

Sister Cécire

„Mohla som sa rozhodnúť pre iný život. Mohla som sa vydať a mať deti,“ hovorí sestra Cécire. Pochádza z mesta Masaka v Ugande, má 49 rokov, tri sestry a jedného brata. Keď oznámila rodičom a súrodencom svoje rozhodnutie stať sa rehoľnou sestrou, neboli vôbec nadšení. Zriekla sa práce a sľubnej kariéry, aby mohla byť rehoľníčkou. Sestra Cécire tvrdí, že ťažkosti ju utvrdzujú v jej povolaní a posilňujú jej vieru. „Mohla som si založiť rodinu, ale to by ma neuspokojovalo. Láska ma ťahala inde. Zaplavila ma Božia láska a moje srdce ňou prekypuje. Cítim sa slobodná darovať lásku všetkým. Teraz je mojou rodinou celá dedina. Keď milujete a robíte všetko s láskou, necítite sa unavení, pretože ste šťastní, že môžete darovať to, čo ste dostali,“ dodáva.

Sestra Klára Sviderska / Ukrajina

Rehoľný rád sv. Benedikta

© ACN

Misia

Sister Klara Sviderska

„Ustavične sa radujte. Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás“ (1 Sol 5, 6 – 18). Mníšska charizma benediktínskeho rádu je živým svedectvom tohto povolania každého kresťana. Celý deň benediktínok pozostáva z modlitby a práce, aby tak stále chválili Pána a slúžili mu. V kontemplatívnom Kláštore sv. Benedikta v Žitomire žijú sestry v prísnej klauzúre. Sestra Klára vysvetľuje: „Nie sme celkom odrezané od sveta, pretože naše modlitby nás spájajú s celým svetom. Modlíme sa za všetkých ľudí, za všetky národy. Zostávame v modlitbe, ukryté vnútri klauzúry, aby sme pomohli ľuďom vonku.“ A dodáva radu: „Ľudia by mali čítať častejšie Bibliu, mali by častejšie načúvať Bohu, mali by sa do neho zamilovať. Chudoba nie je len materiálna. Keď nepočúvame Boha, sme chudobní duchovne. Sme vnútorne chudobní, keď žijeme iba podľa tela a počúvame iba svoje vášne. Žiť s Bohom znamená byť bohatý. On je svetlo. Čím viac ho počúvame, tým viac svieti jeho svetlo v nás.“

Spoločenstvo

Sister Klara Sviderska

Normálne sa nikto nerozhodne žiť v chudobe, čistote a poslušnosti. Je to povolanie. Naše povolanie nie je voľbou, ale odpoveďou na volanie Pána,“ hovorí sestra Klára. Benediktínsky rád žije podľa reguly svätého Benedikta, ktorá obsahuje učenie o základných mníšskych cnostiach, ako aj pravidlá pre každodenný život. „Našou prvou povinnosťou je modlitba. Tá sprevádza všetky ostatné povinnosti v komunite. Skladáme dva osobitné sľuby. Jeden sa nazýva stabilitas loci, čo znamená, že sľubujeme žiť trvalo na jednom mieste. Druhým je vnútorné obrátenie, žiť vo všetkom podľa Božej vôle,“ vysvetľuje sestra Klára. Hoci sestry nemajú sľub ustavičného mlčania, sú stanovené hodiny prísneho mlčania a inokedy majú zachovávať mlčanie, nakoľko sa dá. „Človek sa musí naučiť žiť vo svojom vnútri,“ hovorí sestra. V kláštore žije 18 sestier. Spolu vedú pokorný život v tichu a modlitbe.

Povolanie

Sister Klara Sviderska

Sestra Klára Sviderska sa narodila v katolíckej rodine na Ukrajine. Má dvoch bratov, jeden z nich tiež vstúpil do kláštora. Druhý sa oženil a má dve deti. Setra Klára žije v kláštore v Žitomire už 21 rokov. Predtým pracovala ako lekárka. „Bola som normálne dievča, rada som sa zabávala. Vždy som chcela mať rodinu, dobrého manžela a veľa detí. Teraz to všetko mám, aj keď iným spôsobom. Každý deň som chodila na svätú omšu a modlila sa za svojho budúceho muža. Raz počas adorácie som zrazu mala vnuknutie prijať Ježiša ako svojho ženícha. Trvalo mi to však potom ešte dva roky, kým som celkom povedala svoje áno,“ spomína sestra Klára. „Nikdy som nechcela žiť v klauzúre. Nevedela som si to predstaviť. Jedného dňa som pochopila, že mám Ježišovi darovať to, čo on mi daroval prvý, môj život. Nechcem žiť podľa svojej, ale podľa jeho vôle,“ dodáva.