Cestou do mesta Marawi na filipínskom ostrove Mindanao, v ktorom okrem nich a po zuby ozbrojených vojakov, čo ich sprevádzali, nebolo živej duše, sa mu triasli kolená. Vstup do zóny, ktorá bola najviac zasiahnutá, je pre civilistov aj po ôsmych mesiacoch od obsadenia mesta džihádistami a tri mesiace po jeho oslobodení stále zakázaný. Oni boli medzi prvými…

Naposledy videl Edwin de la Peña, biskup Marawi, “svoju” katedrálu 22. mája 2017. Bol to posledný deň slobody. O niekoľko hodín na to ovládli Islamské mesto Marawi – ako znie jeho oficiálny názov – hrôzy teroristických organizácií Maute a Abu Sayyaf hlásiacich sa k ISIS.

Dnes mu pri pohľade na “jeho” katedrálu zovrelo srdce. V nemom úžase sa biskup de la Peña zviezol pred zničeným oltárom na kolená. Všetko bolo v priebehu oných piatich mesiacov v roku 2017 spustošené, s nenávisťou zničené – socha Ježiša Krista, Panny Márie…  Stopy nábojníc, oceľových tyčí, vypálené vnútro budovy, spálený liturgický nábytok aj lavice… Katedrálu aj miesto, ktoré 16 rokov nazýval svojím domovom, vzala skaza a zostali z nich ruiny.

Biskup de la Peña bol v ten deň – piatok 11. januára 2018 súčasťou malej skupinky civilistov, v ktorej boli aj dvaja zástupcovia pápežskej nadácie ACN – Aid to the Church in Need. Cieľom návštevy tejto malej delegácie bolo prvotné hrubé vyhodnotenie škôd spôsobených džihádistami a hľadanie možností riešenia aktuálnej situácie kresťanov.

Do mája 2017 bolo Marawi mestom, v ktorom dominovala umiernená moslimská populácia. Kresťania tvorili menej ako trojpercentnú menšinu. Vzájomné vzťahy bežných obyvateľov oboch vierovyznaní boli nekomplikované, vyznačovali sa rešpektom. Dnes je väčšina jedných aj druhých z mesta preč. Okupácia si vyžiadala životy takmer 130 civilistov, viac ako jednej tisícky vládnych militantov aj extrémistov, mesto opustilo viac ako 100 000 obyvateľov (podľa niektorých zdrojov je ich počet oveľa vyšší).

Pamätného 23. mája 2017 bol v katedrále Sv. Márie zajatý aj generálny vikár otec Teresito „Chito“ Suganob (na fotografii vpravo) spolu s 13 farníkmi. V zajatí teroristov bol takmer 4 mesiace.

Ďalší ôsmi miestni katolíci boli zabití pri úteku do neďalekého mesta Iligan. Islamskí militanti ich zajali, zviazali im ruky a keď zajatci odmietli odriekať moslimskú modlitbu obrátenia, teroristi ich na mieste zastrelili. Telá zabitých marawských farníkov boli hodené do priekopy a vedľa priekopy bola postavená tabuľa s nápisom “Munafik” – zradcovia, klamári.

Aj tieto nedávne tragické udalosti prechádzali pri spomínaní biskupovou mysľou. Pocit ničotnosti v ňom však nakoniec predsa len nezvíťazil. Biskup sa neskôr dvom riaditeľom národných kancelárií pápežskej nadácie ACN (Francúzsko a Filipíny), ktorí ho v ten deň sprevádzali, vyznal zo svojej túžby vidieť Katedrálu Sv. Márie obnovenú. Oveľa viac ale túži po tom, aby sa do mesta vrátili ľudia, medzi nimi aj kresťania.

Proces rekonštrukcie mesta a života v ňom aj proces uzmierenia a uzdravovania duší ľudí však bude nepochybne dlhý a náročný. Svetlom v temnote spáchaných beštialít a zničených životov obyvateľov – moslimov aj kresťanov – je svedectvo mnohých mladých moslimov – dobrovoľníkov, ktorí spolupracujú s Katolíckou cirkvou na viacerých drobných aj väčších sociálnych, humanitárnych, upratovacích a rekonštrukčných projektoch.