Etiópia: V období dažďov kňaz prichádza motorovým člnom, inak sa do dediny nedostane

Dnes je veľký deň. Celá dedina Poul sa spojila, aby privítala biskupa Angela Moreschiho z Gambelly. Päť starších mužov a päť starších žien bez akejkoľvek námahy vyskočilo do vzduchu, aby sa otočili o pol otáčky. Zľahka sa pohybujú do rytmu bubnov. Je pozoruhodné vidíeť starších ľudí tancovať; za normálnych okolností tancujú mladí ľudia, zatiaľ čo starší ich zobdaleč sledujú.

Čaká sa na príchod biskupa. Foto ACN

Otec Desaleng Doelaso vysvetľuje: „Podľa tradície starší ľudia tancujú, aby privítali kmeňového náčelníka. Uvítajú ho pred dedinou a sprevádzajú ho dovnútra tancom. Dnes prišiel biskup. Je hodný rovnakej úcty ako kmeňoví náčelníci v minulosti.“

Neskôr ho sprevádza veľká skupina mužov, žien a mnoho detí na stavenisko, kde sa buduje spoločenská sála – financovaná práve z prostriedkov ACN od našich dobrodincov. V budúcnosti sa tu budú veriaci zhromažďovať na svätú omšu, modlitbu, katechizmus, vzdelávacie programy a iné aktivity. Budovy v tomto regióne sa tradične vyrábajú z dreva a ílu. Takéto budovy sú síce lacné, ale vydržia iba niekoľko rokov, kým sa nezrútia kvôli dažďu, povodniam alebo termitom. Nie však nová spoločenská sála.

Najprv treba postaviť pevné základy. Foto ACN

Dedinčania sú na to hrdí. Predtým tu nebolo nič iné ako stromy a malé chatky. Obec je doslova takmer na konci sveta. Dokonca aj cesta je na mnohých miestach takmer nepriechodná, a to aj v období sucha.

Keď v období dažďov preteká rieka Baro, obec je na štyri mesiace úplne odrezaná od vonkajšieho sveta. Obyvatelia sa nemôžu dostať ani do susedných dedín. „V tomto období sem farský kňaz môže prísť iba motorovým člnom.“, vysvetľuje biskup Moreschi.

Kým nie je spoločenská sála pripravená, ľudia musia pri príchode kňaza naďalej sedieť na zemi pod stromami. Dnes ich neoslovuje nikto iný, než samotný biskup. Mnoho dedinčanov sa len teraz pripravuje na krst. Biskup Moreschi s nimi hovorí o Bohu. Vzadu ženy koja svoje deti, vpredu sedia starší obyvatelia. O Kristovi a evanjeliu sa chcú dozvedieť všetci.

Mladí, starí, všetci sa chcú dozvedieť o Evanjeliu. Foto ACN

Dievčatko, asi rok staré, sedí na lone svojej matky a okusuje sušienku, ktorú predtým rozdával biskup. Má na tvári viditeľné škvrny a vyzerá choro. Tieto príznaky sú spôsobené parazitmi – a niet divu, keď sa ľudia kúpu v jednej rieke a vodu odtiaľ potom používajú na všetko. Je jednoduché predstaviť si koľko chorôb sa takto denne prenáša.

Zatiaľ čo v Európe je hygiena pri príprave jedál jednou z hlavných tém, deti, ktoré žijú tu prehltnú vodu z rieky spolu so všetkým, čo obsahuje. Ľudia však nemajú na výber. Iného zdroja vody v dedine niet.

Poul je chudobný. Mnoho detí je viditeľne podvyživených. Pôda v apoštolskom vikariáte Gambella je úrodná. Čo však z toho, keď chýba avlažovací systém, ktorý by umožnil kultiváciu pôdy v období sucha.

Ženy vidieť vedľa cesty, ako nesú na hlavách vrecia múky. Svoje deti vnemôžu živiť iba múkou – musia však niekde začať. Ženy kráčajú z kukuričného mlyna postaveného katolíckou cirkvou. Predtým tam nebolo nič. Do budúcna tu Cirkev postaví ešte viac stavieb, aby zlepšila životy ľudí. „Tam, kde prichádza Cirkev, je všetko úrodné.“, hovorí veľa ľudí v apoštolskom vikariáte v Gambelle. Na kňazov sa dá spoľahnúť. Prichádzajú, aj keď je to ťažké. Keď treba, tak v období dažďov dokonca aj motorovým člnom.