Koronavírus nie je len medicínskym, spoločenským či hospodárskym, ale aj pastoračným problémom. Celosvetovo pôsobiaca pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi od vypuknutia pandémie získala od projektových partnerov z mnohých krajín veľa príspevkov solidarity. Súčasne sa dozvedela o vzrastajúcej núdzi aj hrdinskom pôsobení kňazov a rehoľníkov v boji proti koronavírusu – v reakcii na to spustila osobitný program na posilnenie ich činnosti. S Reginou Lynchovou, projektovou riaditeľkou ACN, sa o aktuálnej pomoci a nasadení Cirkvi počas koronakrízy rozprával Tobias Lehner.

Projektová riaditeľka ACN Regina Lynchová pri otváraní ACN Slovensko v roku 2017. Foto ACN

Aké potreby uvádzajú projektoví partneri ACN v období koronakrízy najčastejšie?

Od našich projektových partnerov v Afrike, Ázii, Latinskej i Strednej Amerike a východnej Európe nedostávame veľa správ o medicínskych potrebách, skôr o následkoch obmedzení na každodenný život Cirkvi. Vlády väčšiny krajín, v ktorých ACN podporuje miestnu cirkev, nariadili rovnaké obmedzenia ako v krajinách darcov. Znamená to zákaz verejných zhromaždení vrátane bohoslužieb, zatvorenie škôl, ale aj zvyšovanie počtu obyvateľov, ktorí majú problémy zarobiť si na živobytie. Vo viacerých krajinách, ktoré podporujeme, sú kresťania v menšine a zvyčajne patria do nižších spoločenských vrstiev, niekedy sú dokonca prenasledovaní. Cirkvi sa aktuálne najviac dotýka skutočnosť, že sa nesmú konať žiadne verejné bohoslužby a vo farnostiach nemožno realizovať zvyčajné pastoračné ani sociálne programy. V mnohých našich partnerských krajinách pritom zbierka počas nedeľných bohoslužieb doslova zabezpečovala prežitie spoločenstva: peniaze vyzbierané do „zvončeka“ (často nahradené naturáliami, ako sú sliepky, zelenina, ryža atď.) zaisťovali, že mal miestny kňaz čo jesť, z čoho vyplatiť rehoľníčky, ktoré pracujú vo farnosti, či kúpiť si palivo do motocykla, aby mohol navštíviť chorých. Ak zostalo niečo navyše, prispieval na pomoc najchudobnejším členom komunity.

Aké sú súčasné priority pomoci ACN v súvislosti s pandémiou?

ACN sa ako nadácia pre pastoračnú pomoc usiluje podporovať miestnu cirkev pri plnení jej primárneho poslania prinášať ľuďom Božiu lásku a Božie slovo, ako aj zabezpečiť, aby im nedostatok finančných prostriedkov nebránil v uskutočňovaní tohto poslania. Poskytujeme teda prostriedky na živobytie pre kňazov a rehoľné sestry v aktívnych i kontemplatívnych rádoch a rovnako prostriedky pre semináre, keďže v mnohých prípadoch aj seminaristi musia dodržiavať zákaz vychádzania, obmedzenie kontaktov a rektori nemajú prostriedky na ich podporu. Napríklad rektor seminára v Gome v Konžskej demokratickej republike nás požiadal o pomoc, pretože ​​sa v súčasnej situácii nemôže spoľahnúť na miestne obyvateľstvo, a tak získavať potraviny pre seminaristov. Poskytli sme finančné prostriedky napríklad v Čile alebo na Ukrajine – z nich sa zakúpili rúška a ochranné obleky pre kňazov, rehoľné sestry a seminaristov, ktorí naďalej navštevujú svojich farníkov, predovšetkým chorých a umierajúcich. Financovali sme potrebné technické vybavenie, aby kňazi mohli svätú omšu a evanjeliové posolstvo prinášať veriacim domov prostredníctvom televízneho alebo rozhlasového vysielania. Na podporu kresťanov v Sýrii, ktorí po deviatich rokoch vojny bojujú v ťažkých podmienkach o prežitie, spúšťame špeciálny program pomoci v núdzi: každej rodine umožní kúpiť si jedlo a ochranné pomôcky. V Pakistane ako ďalšej krajine, v ktorej kresťania čelia diskriminácii a niekedy i prenasledovaniu, tiež pracujeme na programe pomoci v núdzi. Dostávame totiž odtiaľ informácie, že štátne orgány sa o kresťanov vôbec nestarajú.

ACN zaviedla program pomoci pre kňazov a rehoľníkov na zvládnutie následkov koronakrízy. Aké čiastky ste doteraz poskytli a aké budú vaše ďalšie kroky?

Vďaka štedrosti našich darcov sme mohli od marca odovzdať viac ako 385 000 omšových milodarov v hodnote viac ako 3,1 mil. € pre viac než 10 500 kňazov. Väčšina smerovala do Afriky. Cirkev na tomto kontinente síce naďalej rastie a pribúdajú aj kňazské povolania, zároveň však čelí čoraz agresívnejšej forme islamu, rôznym konfliktom a prírodným katastrofám. Doteraz sme prisľúbili aj približne 800 000 € na existenčnú pomoc pre rehoľné sestry vo všetkých častiach sveta a stále dostávame nové požiadavky. Tento druh podpory bol vždy zameraný na strednú a východnú Európu a predovšetkým na Latinskú Ameriku. Rehoľníčky tu vyučujú katechizmus a pripravujú veriacich v odľahlých oblastiach na prijatie sviatostí. Starajú sa aj o siroty, staršie osoby, ktoré sú odkázané samy na seba, alebo o dievčatá nútené do prostitúcie. Jedným z dôsledkov krízy spojenej s ochorením COVID-19 je, že nás po prvýkrát žiadajú o pomoc i také diecézy, ktoré doteraz dokázali fungovať bez našej podpory. Príkladom je diecéza Kamenec Podolský na Ukrajine, kde sa o rehoľné sestry zvyčajne dokázali postarať farnosti. No keďže sa v súčasnosti nekonajú nedeľné bohoslužby, a teda ani zbierky, a veriaci sú čoraz chudobnejší, miestny biskup už nedokáže podporovať rehoľné sestry a poskytovať im prostriedky potrebné na prežitie.

Cirkev pracuje aj počas korona pandémie. Foto Jericó Chimeno

Ako vyzerá situácia s vašou pomocou v Ázii – prvotnom ohnisku pandémie ochorenia COVID-19?

Arcibiskup z Čitagongu v Bangladéši nás naliehavo vyzval, aby sme pomohli rehoľným sestrám, ktoré pracujú v jeho arcidiecéze. Školy, ubytovne i zdravotné strediská sú zatvorené, a preto si nemôžu zarobiť na živobytie. Už pred krízou im nestačila malá suma peňazí, ktorou im mohli prispieť veriaci, a tak je teraz ich situácia naozaj vážna. V bangladéšskom Mymensinghu zase sestry Svätého kríža spolu s biskupom použili všetky dostupné finančné prostriedky na pomoc trpiacim ľuďom. Aj ony samy však potrebujú prežiť – toto je situácia, v ktorej môže svojou pomocou zasiahnuť ACN. Podobne ako mnohé rehoľné sestry v rozvojových krajinách aj tieto sestry Svätého kríža v ​​nekrízovom období vyučujú náboženstvo a vštepujú ľuďom zručnosti potrebné na to, aby sa dostali z chudoby.

ACN sa od začiatku venovala nielen aktívnym, ale aj kontemplatívnym rehoľným komunitám. Aká je ich situácia?

Presne tak, nezabúdame ani na sestry kontemplatívnych rádov. S nadšením sa zúčastnili na našej modlitebnej kampani, ktorá sa začala hneď na začiatku pandémie koronavírusu. Prežitie sestier závisí od ich vlastných iniciatív, ktoré im zabezpečujú malý príjem. Napríklad karmelitánky v Santa Cruz v Bolívii majú i v lepších časoch ťažkosti udržať svoje pečenie hostií. Pre obmedzenia teraz po nich nebol dopyt vôbec, takže arcidiecéza v Santa Cruz požiadala ACN o pomoc pre tieto sestry. V nasledujúcich mesiacoch plánujeme v projektoch na podporu kňazov a rehoľných sestier pokračovať. Hoci sa v niektorých krajinách postupne obnovia verejné bohoslužby, hospodárska situácia sa bude naďalej zhoršovať a naša pomoc bude potrebná viac než kedykoľvek predtým. V iných krajinách pandémia stále zúri, takže i tam je pomoc ACN nanajvýš potrebná.

Zaujal vás osobitne nejaký projekt, prostredníctvom ktorého sa kňazi a rehoľníci postavili pandémii koronavírusu?

Napríklad kňazi v diecéze Dolisie v Konžskej republike sa delia o omšové milodary, ktoré dostali od nás, so svojimi chudobnými farníkmi. Som dojatá aj obetavosťou mnohých rehoľníčok, ktoré pokračujú v svojej práci napriek riziku, s ktorým je spojená. Jedným z príkladov sú sestry kongregácie Hermanas Sociales na Kube. Rešpektujú predpísané obmedzenia, ale stále nachádzajú príležitosti, ako pokračovať v pastoračnej práci a starať sa o starších ľudí i bezdomovcov. V Burkine Faso boli rodiny študentov Kňazského seminára sv. Petra a Pavla pre teroristické útoky vnútorne vysídlené. Seminaristi prednedávnom stratili jedného zo svojich profesorov, ktorý zomrel v dôsledku vírusovej infekcie, štyria ich spolužiaci ochoreli… Pomáhali sme týmto študentom a rovnako ich rodinám, v súčasnosti podporujeme program na ich ochranu pred koronavírusom. Mimoriadne pôsobivé je aj to, koľko kreativity prejavuje Cirkev v čase krízy. Už na začiatku pandémie si biskup Dodë Gjergji v Kosove uvedomil, že napriek zákazu verejných bohoslužieb sa musí nejako dostať k svojim veriacim. Požiadal nás preto o financovanie technického zariadenia na prenos nedeľných svätých omší z Katedrály sv. Matky Terézie v Prištine. Radi sme ho podporili a nedávno nás informoval, že počas online vysielania bohoslužby v albánskom jazyku sa pripojilo viac ako 50 000 ľudí. Nemali by sme preto podceňovať možnosti moderných médií! V Afrike, kde podporujeme rôzne iniciatívy Rádia Maria, Cirkev povzbudzuje katolícke rodiny, aby sa v období pandémie stali domácimi cirkvami a ešte intenzívnejšie sa spolu modlili.

ACN je nadáciou pre pastoračnú pomoc a v čase koronakrízy treba sledovať potreby verejnosti v humanitárnej a medicínskej oblasti. Ako spolu korešpondujú oba vytýčené ciele?

Aj keď je lekárska (a v mnohých krajinách i humanitárna) reakcia na koronakrízu absolútne nevyhnutná, sú za ňu v prvom rade zodpovedné miestne úrady. Vieme však, že to v mnohých krajinách, v ktorých ACN pomáha, neplatí, a preto namiesto nich tieto úlohy na seba preberajú mimovládne organizácie a Cirkev. Zatiaľ čo služba lásky k blížnym, čiže diakonia, je jednou zo služieb Cirkvi, predchádza jej duchovná starostlivosť. V časoch krízy ľudia potrebujú Cirkev viac ako inokedy. Boja sa, nevedia, čo im prinesie budúcnosť. Cirkev ich utešuje a poskytuje im nielen duchovnú, ale i materiálnu pomoc, ktorá prospieva spoločenstvu Cirkvi aj celému Božiemu ľudu. Práve sme poslali existenčnú pomoc štyrom staručkým a chorým dominikánkam v srbskej Subotici. Ich predstavená nám napísala: „Ľudia v Subotici sú vďační za prítomnosť sestier, pretože sú znakom Božej lásky k ľuďom, znakom večného života.“