Krajina sa síce stala „známou“ kvôli kauze Panama Papers, no máme odtiaľ aj lepšie správy. V tomto roku sa práve v Paname napríklad uskutočnili Svetové dni mládeže.
„Množstvo zážitkov a obrovské prijatie, ktoré sme tu zažili, nás budú sprevádzať počas návratu,“ povedala po tomto podujatí členka slovenského organizačného tímu Lenka Michalská.
Svetové dni mládeže v Paname sa uskutočnili v dosť netradičnom dátume – aspoň pre Európanov. Vysvetlenie je jednoduché: v Paname i vo väčšine juhoamerických štátov sú práve v januári letné prázdniny a je to aj obdobie s menším výskytom dažďov.
Radšej na druhý deň ako riskovať
V Paname je päť hodín ráno. Kňaz Alberto Narváez vypína budík. Začína sa pripravovať na svoju každodennú prácu v bahnitej misionárskej oblasti Rio de Congo, ktorá sa podobá na džungľu. V provincii Darién, kde pôsobí už štyri roky, musela byť prerušená aj najdlhšia cesta na svete – Panamerická diaľnica – práve pre neprístupné lesy a hory, ktoré sú známe ako Dariénska medzera.
Po tom, čo otec Alberto ráno dotankoval benzín, skontroloval tlak v pneumatikách a prezrel aj mapu, aby zistil, ako sa dostať do komunít, ktoré dnes plánuje navštíviť, si dáva raňajky. Káva, chlieb, vajíčka. Potom sa vydáva na cestu. Predtým, ako odíde z domu, si ešte prechádza zoznam, či mu nič nechýba: „Dáždnik, gumové čižmy, veci na svätú omšu, baterka… áno, mám všetko!“
Dnes má pred sebou nabitý deň. Dúfa, že sa dostane do Las Peñitas a El Cacao. Keď prší, do týchto dedín, obklopených kopcami, strmými svahmi a „červenou pôdou“, sa autom nedostane. „Raz sa mi stalo, že auto museli odtiahnuť koňmi, pretože sa nemohlo pohnúť,“ spomína otec Alberto. Táto skúsenosť bola ale preňho poučná. „Keď prší, jednoducho sa do týchto takmer neprístupných oblastí autom nedopravíte. Je lepšie radšej prísť na druhý deň, ako riskovať svoj život.“
S rastúcou hladinou riek rastie aj riziko
V mnohých komunitách apoštolského vikariátu Darién neexistujú žiadne telefónne spojenia a už vôbec nefunguje internet. V každej dedine „delegáti Slova“ koordinujú alebo vykonávajú nedeľné pobožnosti, keď kňaz chýba. Z času na čas sa otec Alberto Narváez s nimi stretne na stretnutiach alebo školeniach. Potom musia zariadiť termíny, kedy k nim zavíta kňaz. Ak príde deň určený na jeho návštevu a misionár sa nedostaví, ľudia ho idú hľadať. „Čakajú na mňa, vedia deň a čas, kedy sme sa dohodli na stretnutí. Ale tiež vedia, že ak neprídem, nie je to preto, že nechcem, ale preto, že mi v tom niečo zabránilo.“ Tak, ako stúpa hladina rieky, rastie aj riziko, že vozidlo s pohonom všetkých štyroch kolies odnesie prúd. „Ak auto nemá dostatočný výkon, ohrozujete tak svoj život.“
Keď však konečne dorazí do dediny a vystúpi z auta, Alberto okamžite zabudne na únavu aj na všetok stres zo zlých ciest. „Keď vidíš šťastné tváre ľudí, zabudneš na seba. Na čo nezabudneš, je úprimná náklonnosť pokorných a jednoduchých ľudí. To je niečo, čo mi dáva silu ako kňazovi.“
Dávny kraj misionárov
Sídlo apoštolského vikariátu Darién sa nachádza v lokalite Platanilla, ktorá sa nachádza asi 240 km od hlavného a najväčšieho panamského mesta Panama City. Región obývajú predovšetkým poľnohospodári, ktorých pôvodne evanjelizovali misionári z rádu klaretínov, ktorí sem prišli v roku 1924.
O nákup vozidla s pohonom všetkých štyroch kolies pre pastoračné potreby požiadal našu nadáciu biskup Pedro Hernández, apoštolský vikár v Dariéne. Tento kraj je už takmer sto rokov misionársky, väčšina obyvateľov sú katolíci. (Kresťania tvoria až 93% obyvateľov Panamy, katolíkov je viac než 88%.) „Ľudová zbožnosť posilňuje ich vieru. Náboženské sviatky sú pre nich životne dôležité.“
Biskup Hernández nadácii ACN vysvetlil, že „štvorkolka“ im umožní vyraziť na „misijné cesty“ každý mesiac, počas ktorých naraz navštívia tri až päť komunít. Navyše dostanú chorí lepšiu duchovnú starostlivosť a kňaz tiež môže osláviť príslušné sviatky so svojimi veriacimi.
Misie sa prispôsobujú obdobiu dažďov
Vzhľadom na prevládajúce poveternostné podmienky sa misijné cesty plánujú podľa kalendára alebo, presnejšie povedané, podľa obdobia dažďov. „My, delegáti Slova a misionári, sa stretneme a dohodneme si dátumy podľa sviatkov príslušných patrónov, nedeľných bohoslužieb a pastoračných potrieb. V lete sa dostanem na miesta, ktoré sa nachádzajú ďalej a strávim tam niekoľko dní, pretože v ten istý deň nie je možné cestovať späť,“ hovorí misionár Alberto. „Ak je niekoľko spoločenstiev umiestnených pomerne blízko seba, zvyčajne bývam v každom z nich hodinu alebo dve, podľa toho, koľko chorých ľudí mám navštíviť a koľko spovedí alebo iných sviatostí mám vyslúžiť.“ Panamčania sa neboja zveriť sa mu so svojimi starosťami a prosia ho o modlitbu za chorého príbuzného či ich novú prácu.
Práca kňaza je v Paname napriek súčasnému ekonomickému úspechu tejto stredoamerickej krajiny stále potrebná. Naďalej je tu potrebné chrániť život, zabrániť zneužívaniu maloletých, vykorisťovaniu, prostitúcii či migrácii. Problémom je aj násilie a korupcia.
Potom, čo najazdil stovky kilometrov a navštívil desiatky rodín a domovov, sa otec Alberto Narváez vracia domov. Počul množstvo príbehov a je plný spomienok na tváre svojich veriacich. Dnešný nabitý deň sa končí. Ďalší bude zajtra.
Misijný región Rio Congo sa nachádza v apoštolskom vikariáte Darién v južnej Paname a zahŕňa 38 spoločenstiev. Väčšina jeho obyvateľov sú pestovatelia ryže a fazule. Tieto oblasti sú veľmi ťažko dostupné; tam pracujú iba dvaja diecézni kňazi a dve laické misionárky. Biskup Pedro Hernández Cantarero (CMF) požiadal nadáciu ACN o nové vozidlo, aby sa zaistilo, že pastoračná práca, bohoslužby, katechéza, formácia laikov a ďalšie veci môžu pokračovať napriek prevládajúcim silným dažďom v tomto regióne.
