Po násilnom uzavretí cirkevných nemocníc v Eritrei: „Je to ako amputácia jednej z rúk Cirkvi“

„Účelom brutálnych činov eritrejskej vlády bolo zbaviť Cirkev všetkých služieb v oblasti vzdelávania a zdravotníctva. Naša práca sa má obmedziť len na bohoslužby,“ povedal katolícky kňaz Mussie Zerai v rozhovore pre ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi. Otec Zerai žije v Ríme a koordinuje pastoračnú prácu pre Eritreu a komunity v Európe. Eritrejské spoločenstvá v cudzine stále rastú. Každoročne totiž tisícky ľudí opúšťajú svoju vlasť.

Ich počet sa teraz môže ešte zvýšiť po brutálnych činoch vlády v tejto severovýchodnej africkej krajine namierenej proti kresťanským inštitúciám. V polovici júna eritrejská armáda násilne obsadila a zatvorila 21 nemocníc a zdravotníckych zariadení, ktoré prevádzkuje Cirkev. Vojaci v podstate pacientov vyhodili z postele. Armáda rozbila okná a dvere a vytlačila personál, informoval otec Mussie Zerai. Riaditeľku nemocnice v severnej Eritrei – františkánsku sestru – dokonca zatkli, keď bránila zatvoreniu jej zariadenia.

Eritrea je jedným z najchudobnenších štátov sveta. Foto: John Pontifex / ACN

Viac ako Cirkev trpia tí, ktorí sú v núdzi

„Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre takéto konanie režimu. Trestá tých, ktorí sa starajú o najchudobnejších z chudobných,“ povedal otec Zerai. Podľa neho sa najbolestivejšie dotkne takýto postup nie cirkevného personálu, ale viac ako 200 000 ľudí, ktorí sa každý rok liečia v zdravotníckych zariadeniach zriadených a prevádzkovaných Cirkvou. „Väčšina pacientov neboli katolíci, ale pravoslávni, moslimovia a členovia iných náboženstiev. Zariadenia sú často umiestnené v odľahlých oblastiach.“

Postup vlády nie je ničím novým. Osem zdravotníckych centier už uzatvorili v minulom roku, zdôraznil otec Zerai, ale to, čo je nové, je úroveň brutality. Dôvody pre ňu sú ale nejasné. Pozorovatelia z iných krajín si myslia, že v očiach prezidenta Isaiasa Aferwerkiho sa Cirkev stala príliš sebaistou v úsilí o pokračovanie mierového procesu s Etiópiou. Domnievajú sa, že vláda chce mať výhradnú kontrolu nad sociálnym sektorom a opiera sa o zákon z roku 1995. Situácia je pre otca Zeraiho jasná: „Vláda je posadnutá kontrolou všetkého a všetkých. Katolícku cirkev považuje za hrozbu, pretože sme súčasťou medzinárodnej siete a kladieme otázky.“

Eritrea sa prikláňa k ateizmu. Trpia tak všetky náboženstvá

V Eritrei žije maximálne 120 až 160-tisíc katolíkov. Polovica populácie Eritrei sa hlási k eritrejskej ortodoxnej Cirkvi. Okrem nej sú katolícka Cirkev, katolicizmus, sunnitský islam a luteránska cirkev jediné náboženské vyznania, ktoré štát toleruje. Na rozdiel od mnohých iných krajín v severnej Afrike tu islam nie je štátnym náboženstvom. Eritrea má „silné ateistické sklony. Ak by to bolo na vláde, náboženstvo by neexistovalo. V podstate nasleduje rovnakú ideologickú školu ako Čína,“ vysvetľuje otec Zerai.

Odstránenie schopnosti Cirkvi konať charitatívne skutky je ako amputácia jednej ruky.

Tento katolícky kňaz si môže dovoliť slobodne hovoriť len preto, že už žije mimo krajiny. Do svojej vlasti sa vrátiť nemôže. Eritrejská vláda často vyvíja nátlak aj na štyri katolícke diecézy. Biskupov to však nezastavilo a tvrdo protestovali proti júnovému obsadeniu nemocníc. Ďalším problémom je, že tisíce kresťanov a aj moslimov sa nachádzajú v eritrejských väzniciach „často bez toho, aby vedeli prečo, a ich rodinní príslušníci ani nevedia, kde sú, alebo či sú ešte nažive.“

Situácia je ešte horšia pre členov náboženských komunít, ktoré štát neuznáva. Aj patriarcha pravoslávnej cirkvi je už 14 rokov v domácom väzení. Nedávno uväznili päť ortodoxných mníchov, traja z nich majú viac ako 70 rokov. Podľa otca Zeraiho nie je možné zvnútra postaviť opozíciu proti takýmto porušeniam ľudských práv. „Akúkoľvek formu opozície, dokonca aj ten najmenší náznak, okamžite zastavia už v zárodku.“ Preto väčšina správ o porušovaní ľudských práv v Eritrei pochádza od utečencov. Medzinárodným organizáciám buď zamietnu vstup do krajiny alebo je pre nich mimoriadne ťažké sa tam dostať.

Skupina žien čaká pred vchodom do budovy. Foto: John Pontifex / ACN

Žiadna ústava, žiadne základné práva

„Mladí Eritrejčania čoraz väčšmi opúšťajú krajinu, pretože neexistuje právny štát,“ vysvetľuje otec Mussie Zerai. Krajina ešte úplne neprijala ústavu. „To je dôvod, prečo môžu ľudí bezdôvodne zobrať z ich domovov. Vojenská služba sa stala legalizovaným otroctvom. Mladým ľuďom zobrali budúcnosť.“ Všetky pokusy medzinárodného spoločenstva vyvíjať tlak na vládu Eritrey vzhľadom na situáciu v oblasti ľudských práv zlyhali. Krajina sa do značnej miery izolovala. „V súčasnosti sa štáty snažia dostať Eritreu viac na medzinárodnú úroveň, aby bola otvorenejšia a demokratickejšia.“ V októbri 2018 zvolili Eritreu na Valnom zhromaždení OSN za člena Rady pre ľudské práva.

Sloboda náboženského vyznania je v Eritrei prísne obmedzená a nestála: „Niektorí môžu slobodne praktizovať ich náboženstvo, ale nie všetci. Niekedy je spolupráca lepšia, niekedy horšia.“ Napriek súčasnej eskalácii je kňaz jednoznačný v jednej veci: „Katolícka cirkev bude pokračovať v pastoračnej činnosti, ale aj v sociálnej práci. Napokon v Biblii sa hovorí: viera bez skutkov je mŕtva. Odstránenie schopnosti Cirkvi konať charitatívne skutky je ako amputácia jednej ruky.“

Od roku 2016 pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi finančne podporila 44 projektov v Eritrei v celkovej sume približne 900 000 eur. Zahŕňa to pomoc pri budovaní kaplniek a cirkevných zariadení, financovanie štipendií a vozidiel na zabezpečenie mobility kňazov a existenčnú pomoc pre rehoľné sestry.

Zdroj: ACN Communications