Ozbrojení povstalci patriaci do skupiny Al Sunnah wa Jama’ah (ASWJ) minulý víkend opäť zaútočili na prístavné mesto Mocímboa da Praia na severe Mozambiku – spôsobili v ňom paniku a obyvateľstvo prinútili utiecť.

Ľudia v panike utekajú po novej vlne teroristického násilia v Mocímboa da Praia v Mozambiku. Foto sr. Joaquina Tarse cez ACN Portugalsko

Sestra Graça António Guitateová z Kongregácie dcér Nepoškvrneného Srdca Panny Márie potvrdila portugalskému ústrediu pápežskej nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, že „útok sa začal v sobotu okolo piatej ráno“. Boj medzi teroristami, ktorí tvrdia, že sú napojení na Islamský štát, a armádou pokračoval „do poludnia“ a vyžiadal si mnoho obetí. „Nie sú síce hlásené žiadne škody na infraštruktúre, no hovorí sa, že bolo zabitých mnoho mozambických vojakov,“ uviedla rehoľníčka, ktorá žije o čosi južnejšie v hlavnom meste provincie Pemba.

Mocímboa da Praia leží približne 100 km na juh od polostrova Afungi, kde sa v súčasnosti stavajú zariadenia na spracovanie bohatých mozambických podmorských zásob zemného plynu. Podľa juhoafrických internetových novín Daily Maverick je nedávna agresia už štvrtým útokom na mesto. Cieľom zrejme bolo ešte viac znepokojiť zahraničné energetické spoločnosti, ktoré tu zásoby zemného plynu ťažia.

Humanitárny chaos

Vo vyjadreniach pre ACN sestra Graça vykresľuje obraz „humanitárneho chaosu“ v regióne Pemba. Práve tam už niekoľko týždňov utekajú tisíce ľudí pred džihádistickými útokmi: „Mnohí sú na úteku. Nepoznáme síce ich aktuálny počet, ale vieme, že sú medzi nimi deti, ženy i muži, celkovo veľmi veľa ľudí. Pomoc im poskytuje vláda a my ako diecéza sa o nich tiež staráme. Pred dvoma týždňami bol náš biskup Luiz v Metuge a doniesol im ochranné rúška. Prostredníctvom charity pomáha diecéza aj s potravinami. Rovnako uvažujeme o tom, ako poskytnúť ľuďom morálnu podporu – potrebujú totiž nielen jedlo, ale i duchovné sprevádzanie, pretože mnohí videli, ako ich rodičom či súrodencom sťali hlavy…“

Sestra Joaquina Tarseová, členka Kongregácie dcér Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, poslala pápežskej nadácii ACN správu, v ktorej upozorňuje na „alarmujúcu situáciu“ v severnom Mozambiku. Vyjadruje obavy, že by ozbrojené skupiny mohli ovládnuť celú provinciu Cabo Delgado. „Na začiatku,“ uviedla rehoľníčka na margo prvých útokov, „sa zdalo, že záujem [ozbrojených skupín] je zameraný iba na severnú časť provincie. Dnes je však jasné, že chcú prevziať kontrolu nad celou provinciou, už sa rozširujú južne od nej.“ Podľa sestry Joaquiny džihádisti hovoria ľuďom, na ktorých natrafia: „Ak chcete utiecť, utečte čo najďalej do provincie Nampula alebo do inej provincie!“ Domnieva sa, že je to preto, lebo „majú v úmysle zmocniť sa celej provincie Cabo Delgado“.

Sestry sa usilujú ľuďom pomôcť tým, že ich „povzbudzujú, a to psychologicky, nábožensky i morálne, poskytujú im materiálnu pomoc a ponúkajú najlepšie možné prijatie“.

Na žiadosť biskupa Luiza Fernanda Lisbou venuje pápežská nadácia ACN existenčnú pomoc 4 rehoľným komunitám sestier a omšové milodary pre kňazov diecézy Pemba. Biskup odhaduje, že „viac ako 1 100 ľudí bolo brutálne zavraždených, stovky sú nezvestné. Viac ako 200 000 ľudí muselo opustiť svoje domovy a hľadať si útočisko v iných častiach provincie alebo najnovšie v susedných provinciách“. Podľa jeho informácií „sú desiatky dedín úplne opustené“ a ako pripomína v predloženom návrhu projektu, „ľudia nemôžu obhospodarovať [svoje polia], hrozí im hlad“.

Ľudia musia utekať bez jedla a prostriedkov

Násilie v provincii Cabo Delgado bolo jednou z hlavných tém stretnutia Konferencie biskupov Mozambiku, ktoré sa konalo 9. – 13. júna 2020. V liste ľuďom zasiahnutej oblasti, zverejnenom na konci tohto stretnutia, biskupi „kritizovali zverstvá spáchané v provincii“. Vyjadrili smútok nad situáciou, že „ľudia musia utekať ďaleko a hľadať si útočisko, a to bez jedla či akýchkoľvek prostriedkov na živobytie, iba s oblečením, ktoré majú na sebe, a so srdcom plným horkosti“.

V liste biskupi vyjadrujú vďaku za ducha solidarity u tých, ktorí prichýlili vysídlencov – niektoré „rodiny prijali 20 až 30 ľudí, s ktorými sa delia o to málo zásob potravín, čo majú“. Sú tak „jasným vyjadrením veľkosti ľudského srdca“. „Prečo toľko bolesti?“ pýtajú sa biskupi a poukazujú na skutočnosť, že „príčina tohto utrpenia je hlboko zakorenená v čase, keď sa obyvateľstvo zanedbávalo“. Žiadajú preto o „naliehavú odpoveď na túto tragédiu“.