Stretol sa s ňou aj prezident Macron, vydáva knihu a jej meno pozná celý svet. No nechýbalo veľa a nebola by medzi nami. Hovorili sme s ňou počas návštevy Francúzska, keď požiadala o politický azyl. Asia Bibi.
Asia Bibi je unavená. Niet sa čomu čudovať. Rozhovory s médiami a oficiálne stretnutia už trvajú niekoľko dní. Napriek tomu sa na nášho fotografa usmieva a rada dáva rozhovor aj nám. “Aj vďaka médiám som stále nažive,” pripomína dôvod svojej otvorenosti.
Obeť absurdného zákona
Špeciálne vďačná je Asia Bibi francúzskej novinárke Anne-Isabelle Tolletovej, ktorú nazýva sestrou. Práve táto novinárka jej pomohla pri tvorbe knihy Konečne Voľná! (Enfin libre! Vo francúzštine vychádza vo vydavateľstve Rocher, anglický preklad je naplánovaný na september, pozn. red.).
Autobiografia Asie Bibi dokumentuje jej “osobnú Kalváriu”. Asia Bibi bola jednoduchá katolíčka žijúca v Pakistane, z ktorej sa stala medzinárodná ikona a symbol boja za náboženskú slobodu. Po vykonšturovanom obvinení z rúhania Asia Bibi strávila deväť rokov vo väzení pod hrozbou trestu smrti napriek tomu, že bola nevinná.
Absurdnosť týchto zákonov vysvetľuje otec Emmanuel Yousaf, pakistanský kňaz, ktorý zohral v oslobodzovaní Asie Bibi kľúčovú úlohu: “Zákon o rúhaní hovorí, že za znevažovanie proroka Mohameda či Koránu vás čaká trest. A jediným trestom v tomto prípade je smrť. Často ho však využívajú radikáli na to, aby riešili svoje osobné spory. Nielen s kresťanmi, ale aj s umiernenými moslimami, ktorých je väčšina. Ak mám problém s kolegom či konkurentom, obviním ho z rúhania. Kým sa z toho “vyseká”, dávno ho vyhodia z práce a ja mám pokoj. Dotyčný však trpí a môže sa stať, že ho odsúdia na smrť za vymyslené obvinenie.”
Asiu Bibi sa nakoniec po medzinárodnom aj lokálnom tlaku od Cirkvi, médií, politikov a medzinárodného spoločenstva podarilo oslobodiť. Pakistan opustila 8. mája 2019, útočisko našla v Kanade.
Nezachránila však len seba, ale potenciálne aj stovky ďalších ľudí. Jej oslobodenie totiž vytvorilo právny precedens, ktorý dáva ostatným neprávnom súdeným väčšiu šancu na oslobodenie. “Musíme veriť, že zneužívanie zákona o rúhaní bude klesať. Ideálne bude tento zákon zrušený ako celok,” hovorí riaditeľ ACN Slovensko Miroslach Dzurech.
“Nikdy by som si nepredstavila, že sa stanem slávnou,” tvrdí Asia Bibi tichým hlasom. Rozpráva o šťastnom detstve, ktoré v Pakistane strávila: “Mala som moslimských priateľov a susedov, náboženstvo sme medzi sebou nikdy neriešili, tvrdí.”
Podobne sa v staršom rozhovore pre ACN vyjadril aj otec Yousaf: “Náboženstvo v rokoch môjho detstva (otec Yousaf má 69 rokov, pozn. red.) nebolo veľkou témou. Môj otec pracoval v armáde a tiež mal viacero moslimských priateľov. Pamätám si, že na vianoce sme piekli koláče a roznášali ich po moslimských rodinách. A tie rodiny robili to isté počas ich sviatkov.”
Aj otec Yousaf aj Asia Bibi však priznávajú, že ani vtedy nebola situácia kresťanov ideálna. “Pokrstená som bola, keď som mala osem rokov. Kresťania sú v Pakistane vyše 1000 rokov. Nikdy sa nám však celkom nevyhli spory s Mosliami.”
Ako rástla, počula čoraz viac príbehov o stretoch, aj násilných, medzi moslimskou majoritou a kresťanmi. Ťažký život mali najmä v menších mestách a na dedinách.
Kresťanov sa v súčasnosti nevyhýbajú veci ako nútené konverzie či nedobrovoľve uzatovrené manželstvá. Veľký problém tvorí aj “mäkká” diskriminácia – kresťania sú menej často povýšení a dostávajú menšie platy. V učebniciach pre mladých sú kresťania často zobrazovaní negatívne.
Najväčším problémom však ostávajú zákony o rúhaní.
“Nečistá”
Asia Bibi sa mala rúhania dopustiť tým, že napustila vodu zo studne. Čítate správne – 14. júna 2009 išla na žiadosť kolegov nabrať vodu zo studne. Pretým, než im vodu podala sa sama napila. Jedna z kolegýň sa vody odmietla napiť. Tvrdila, že nemôže piť z rovnakého pohára ako ona, kresťanka.
Asia Bibi sa bránila. Prorok Mohamed by s niečím takým nesúhlasil, tvrdila. Po tejto vete ju koleyne obvinili z rúhania. Zakrátko ju uväznili, jej rodina musela utiecť, hrozil jej trest smrti…
Pri spomienke na tento incident napriek všetkému nepôsobí Asia Bibi nahnevane. Priznáva však smútok a veľkú únavu, ktorej sa ešte stále celkom nezbavila.
Uvedomuje si, že prežila najmä vďaka svojej viere v Krista. Jej tichý hlas naberá na sile, keď hovorí: “Počas môjho väzenia som držala Krista za ruku. Vďaka nemu sa stalo to, čo sa stalo a ostala som silná. Nebojte sa!”
Asia Bibi sa napriek oslobdeniu nemôže vrátiť do rodnej krajiny, kde by jej stále hrozilo nebezpečenstvo od náboženských fanatikov. Po niekoľkých mesiacoch strávených v Kanade požiala o azyl vo Francúzsku. “Stretla som sa tu s láskou a pochopením,” hovorí.
Zrejme na tom bude kus pravdy. Asiu Bibi osobne privítal aj prezident Emmanuel Macron, ktorý s ňou absolvoval súkromný rozhovor. Stala sa tiež čestnou občiankou Paríža.
Napriek životu v cudzine na svoju rodnú krajinu nezanevrela. Naopak. Verí, že jedného dňa sa bude môcť vrátiť domov. “Milujem Pakistan celým mojim srdcom!”
Pápežská nadácia ACN dlhodobo podoruje projekty v Pakistane zamerané na pomoc tamojšej kresťanskej komunite, ktorá je roky ťažko skúšaná. Našu prácu v tomto regióne môžete podporiť tu. Ďakujeme.
