VENEZUELA – „Ľudia sem prichádzajú s plačom. Majú vážne problémy a sú plní úzkosti a strachu, pretože sa chystajú opustiť svoju krajinu. Dôvody sú takmer u všetkých rovnaké: nemajú čo jesť a nedokážu si zabezpečiť lieky alebo zdravotnú starostlivosť. Našou misiou je byť tu pre nich, prijať ich a povzbudiť ich nádejou Božieho Slova a modlitby,“ rozpráva o svojej práci otec Esteban Galvis, farský kňaz v Kostole Panny Márie Lurdskej na predmestí venezuelského mesta Ureña, Aguas Calientes, ktoré leží na hranici s Kolumbiou.
Starostlivosť o odchádzajúcich migrantov aj o chudobných ľudí v pohraničí nespočíva len v materiálnej pomoci. Ide predovšetkým o poskytovanie duchovnej a pastoračnej podpory, ľudskej blízkosti, o vypočutie ich starostí.
Chudobní pomáhajú chudobným
„Čelíme veľmi tvrdej realite,“ približuje náročnú situáciu otec Esteban. „Na jednej strane prechádzajú našimi charitnými centrami ľudia rozhodnutí emigrovať. Na druhej strane vidíme chudobu miestnych rodín, ktoré žijú tu, na hraniciach. Všetci sú to naši ľudia a všetkým bude aj naďalej zasahovať do životov kritická situácia v našej krajine.“ Dodáva tiež: „Sme chudobní, ktorí sa starajú o chudobných. A chceme to robiť aj naďalej, aj keby sme im mohli ponúknuť len pohár vody osladený cukrovou trstinou.“
Každý človek prichádzajúci do Aguas Calientes má svoj vlastný príbeh. Všetkých však spája viera v Boha. „Prichádzajú za kňazmi do farností a hľadajú útočisko, kde by mohli načerpať nové sily a útechu. Chcú sa vyspovedať a odovzdať sa do starostlivých Božích rúk,“ hovorí otec Esteban. Spomína si na príbeh, ktorý sa mu zvlášť vryl do pamäti: „Juan Carlos s manželkou a synom odcestoval zo štátu Falcón na juhu Venezuely a dúfal, že sa mu podarí dostať sa do zahraničia. Keď prišiel k nám, nemal už žiadne peniaze na ďalšiu cestu. Videl som ich plakať: jeho aj jeho ženu . Nevedeli, čo majú robiť ďalej. Najprv som sa s nimi modlil. Prosili sme Boha, aby nám pomohol. Potom som sa s nimi podelil o jedlo. V priebehu dňa za nimi prišiel niekto z našej komunity a ponúkol im nocľah. Tak sa rozhodli, že ostanú tu. Teraz cestujú každý deň za prácou do Cúcuty v Kolumbii. Kúsok po kúsku nachádzajú s Božou pomocou riešenie a budúcnosť.“
Úlohou kňazov v pohraničných oblastiach nie je len suplovať sociálnu pomoc, ale hlavne poskytnúť prijatie a sprostredkovať Božiu lásku. Kňazi duchovne sprevádzajú ľudí a organizujú celodenné eucharistické adorácie. Veria, že práve takto môžu najlepšie slúžiť svojim veriacim aj celej krajine.
Boh je jedinou silou v časoch neistoty a obáv
Jezuitská služba pre utečencov vo Venezuele zverejnila v máji tohto roku správu monitorujúcu dôvody, pre ktoré Venezuelčania opúšťajú svoju vlasť. Najčastejším dôvodom sú obavy z diania v krajine, strach, vysoká miera každodenného stresu, neistota z budúcnosti a nedostatočný prístup k liekom a zdravotnej starostlivosti. Až v 83,6 % prípadov ľudia emigrovali preto, lebo hľadali bezpečnejšie miesto pre život a 31,2 % ľudí sa dokonca vyjadrili, že sa cítili byť donútení opustiť svoje domovy.
Prednedávnom sa odohralo stretnutie Asamblea de Laicos de la Frontera, na ktorom sa stretla skupina aktívnych laikov spolu s kňazmi a miestnym biskupom z diecézy San Cristóbal. Spoločne sa zaviazali pokračovať v pastoračnej službe v pohraničnom území.
Otec Esteban Galvis zdôraznil, že kresťania by mali prijať zodpovedný záväzok k modlitbe a pôstu. Povedal: „Modlitba a pôst sú prostriedky, ktoré nám pomôžu nájsť východisko z tejto situácie. Pozývam všetkých, ktorí by chceli pomôcť, aby sa pridali k modlitbe za našich ľudí. Boh je našou jedinou silou.“
Pápežská nadácia ACN – Aid to the Church in Need prednedávnom navštívila mesto San Antonio del Tachira v Kolumbii, aby ponúkla pomoc v súčasnej ťažkej situácii a preukázala solidaritu s diecézami ležiacimi na venezuelsko–kolumbijskej hranici. Prejavila tiež záujem podporiť plánovanú výstavbu ubytovne pre migrantov Casa del Migrante.
Aj vďaka pomoci darcov ACN môžu kňazi v pohraničí poskytovať veriacim materiálnu aj duchovnú pomoc. Ďakujeme!
