SÝRIA – Jad Abed je desaťročný sýrsky chlapec, ktorý žije v Aleppe. Chodí do piatej triedy a patrí k sýrskym pravoslávnym kresťanom. Vojna mu zasiahla do života, keď sa jeho mesto stalo dejiskom najintenzívnejších bojov sýrskej občianskej vojny. Hoci sa do Aleppa pomaly vracia bežný život, Jad aj naďalej cíti bolesť, utrpenie a stratu.
Pápežská nadácia ACN – Aid to the Church in Need, ktorá na Slovensku pôsobí prostredníctvom národnej kancelárie ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi, pomáha kresťanom v Sýrii od vypuknutia krízy v roku 2011 a snaží sa zmierňovať ich utrpenie. Vďaka modlitbe a finančným príspevkom darcov z celého sveta realizovala v krajine rôzne projekty, ktoré pomohli aj Jadovi a jeho rovesníkom, aby bol ich život aspoň o čosi krajší. Jad svojich dobrodincov nepozná. Vie len, že „tam vonku” sú ľudia, ktorí sa oňho starajú.
Prednedávnom začal chodiť do novej školy, pretože tú starú zničilo bombardovanie. Je v inej štvrti
a v mnohom sa líši od tej, ktorú navštevoval predtým. Nachádza sa totiž v podzemných priestoroch, ktorým chýba funkčné kúrenie aj stály prísun elektriny. „Len vďaka pomoci tých, ktorí sa o nás starajú, sme zvládli aj studené mesiace a napokon sme sa aspoň trochu zohriali. Dokonca sa do našej školy a domovov znovu vrátila aj elektrina a svetlo,” rozpráva Jad.
Vojna Jada pripravila o dvoch starších bratov. Obaja zo Sýrie ušli. Jeden z nich dnes žije život imigranta v Kanade. Druhý čaká v Libanone na doklady, aby mohol odísť do Európy. Jad spolu s rodičmi dúfa, že jedného dňa sa obaja vrátia späť domov do Aleppa.
„Prišiel som aj o svojho blízkeho kamaráta. Zomrel počas bombardovania, keď čakal na školský autobus. Teraz sa za nás prihovára v nebi a rozpráva Bohu o všetkom, čo sa tu deje,” rozpráva Jad a spomína na desivé bombardovanie, ktoré sám zažil. „Presne si pamätám ten zvuk. Bomby sa približovali stále viac a zrazu jedna trafila našu strechu. Časť z nej začala padať a ocko nás rýchlo bral preč. Naložil nás do auta a odviezol na miesto, kde žijeme doteraz. Nemohli sme sa vrátiť domov. Skoro všetko bolo zničené. Dúfam ale, že moje hračky sú v poriadku.” Rodina nechala vo svojom dome množstvo fotografií a spomienok, ktoré si už nikdy nevezme späť. Pohltil ich oheň vojny.
„Prežili sme veľa dní, ktoré boli ako z filmu. Počas jedných Vianoc nás obliehali a trhy aj obchody boli poloprázdne. Pamätám si, že sme nevedeli zohnať chlieb. Jedného dňa sme na našej ulici uprostred noci počuli zvuk píšťalky. Niekto zvolával ľudí, aby vyšli zo svojich domov. S bratmi sme sa veľmi báli. Čoskoro sa ale ukázalo, že prišli autá naložené chlebom s prídelom pre každú rodinu. Boli to jedny z najťažších Vianoc.”
Jad si spomína, že tieto Vianoce boli krajšími iba vďaka Cirkvi, ktorá im rozdávala darčeky. Deti dostali oblečenie a dokonca aj sladkosti. „Cirkev nám v posledných rokoch veľmi pomáha. Ocko od nej dostáva každý mesiac balíček s vecami, ktoré potrebujeme. Počul som, že Cirkev podporuje aj študentov a platí im školné.”
Cirkev nepomáha len materiálne. Je blízko aj vo chvíľach, keď sa desaťročný chlapec rozrušený vojnou pýta zásadné otázky o tom, či vôbec existuje Boh a či je naozaj stále s ním, či ho naozaj miluje. „Všetky odpovede som dostal počas nedeľných škôl. Hráme sa tam zaujímavé hry a spoznávame Božie Slovo a to, ako veľmi nás Boh miluje,” s radosťou hovorí Jad a prosí: „Modlite sa za nás. Modlite sa za všetky deti v Sýrii. Prosíme Boha, aby nám daroval pokoj a radosť a naplnil naše srdcia, aby sme boli uzdravení z našich rán a mohli sa čím skôr vrátiť k normálnemu životu.
Ďakujem, že som vám mohol povedať svoj príbeh.“
Len vďaka modlitbám a finančnej pomoci našich darcov môžeme realizovať projekty na pomoc sýrskym rodinám a deťom. Podporte ich aj vy.
Sýrii môžu pomôcť aj deti zapojením sa do výtvarnej súťaže DETI PRE SÝRIU.
