Martin, Eucharistia a útek v noci

 

Zvuky padajúcich bômb a ich explózií vyvolávajú v ľuďoch šok a zdesenie. Plač, zúrivý chaos, ľudia balia, čo môžu, berú, čo unesú, a vyrážajú do tmavej noci.

Uprostred tejto hrôzostrašnej scény stojí 24-ročný seminarista Martin Baani (na fotografii hore). Uvedomuje si, že toto je posledné, agonické vzopretie sa jeho rodného mesta Karamless.

V mysliach aj v srdciach Martina a ľudí z jeho mesta malo kresťanstvo svoj domov na Ninivskej planine od staroveku, už viac ako 1 800 rokov. Blíži sa táto éra k svojmu katastrofickému koncu, pretože Islamský štát postupuje?

Martinovi zvoní mobil – priateľovi sa láme hlas, keď mu oznamuje, že susedné mesto Tel Kaif padlo do rúk Da’ash, čo je arabský názov pre Islamský štát. Karamless bude určite ďalší v poradí…

Martin uháňa z domu svojej tety, kde býva. Smeruje do neďalekého kostola Mar Addai (na fotografii vľavo). Vezme Eucharistiu, zväzok úradných dokumentov a vybieha z kostola. Vonku ho čaká auto a v ňom miestny farár otec Thabet a traja ďalší kňazi.

Martin nasadá dovnútra a auto uháňa preč. Jeho posádka za sebou zanecháva Karamless a so sebou berie posledné a najvzácnejšie zvyšky kresťanskej prítomnosti v tejto dedine.

Pri pokojných Martinových slovách, ktorú padajú do ticha miestnosti v Seminári sv. Petra v Ankawe (fotografia vľavo nižšie), na predmestí Erbilu, je ťažko uveriť, že to, čo opisuje, nie je iba zlý sen. Hrôzy tej noci zo 6. na 7. augusta roku 2014 však – žiaľ – nemajú so snom nič spoločné.

„Až do poslednej chvíle nám Pašmerga, kurdské ozbrojené sily chrániace dedinu, tvrdili, že sme v bezpečí. Keď sme však z kopca sv. Barbory na okraji dediny mesta počuli zvuky zbraní, pochopili sme, že situácia je veľmi nebezpečná.“

27 Martinových spolužiakov si do Seminára sv. Petra v Ankawe prinieslo podobné príbehy. Všetci vedia, že budúcnosť kresťanstva v Iraku je pochmúrna.  Komunita 1,5 milióna kresťanov spred roka 2003 klesla za čosi viac ako desaťročie na menej ako 300 000. A z tých, čo zostali, žije viac ako tretina vo vyhnanstve vo vlastnej krajine. Mnohí, ak nie väčšina, chcú žiť  svoje životy v novej, inej krajine, kdesi ďaleko, tam, kde je mier.

Martin však nie je jedným z nich. „Mohol by som ľahko odísť,“ vysvetľuje pokojne. „Moja rodina teraz žije v Kalifornii. Už som dostal víza, mohol by som ísť za nimi do Ameriky.“ „Ale chcem zostať tu. Nechcem od problému zutekať.“

Martin sa rozhodol presne tak ako mnohí ďalší seminaristi, kňazi a rehoľníci – zostať v Iraku, vediac, že ich povolaním je slúžiť ľuďom, nech by sa dialo čokoľvek. „Musíme sa postaviť za naše práva, nesmieme sa nechať premôcť strachom,“ s odhodlaním a pokojom vysvetľuje Martin, diakon a – ak Boh dá – budúci kňaz.

„Ďakujem vám za vaše modlitby,“ hovorí Martin pri našej rozlúčke. „Potrebujem vašu podporu, tak ako aj všetci ostatní ľudia, ktorí museli opustiť svoje domovy.“

Na fotografii otec Thabet v zničenom a vyrabovanom kostole Mar Addai v Karamlessi.

 

Dodatok: A Boh dal …

V septembri 2016 sa zo seminaristu Martina stal otec Martin Baani. V Kostole Matky Ustavičnej Pomoci v Ankawe v kurdskom Erbile ho za kňaza vysvätil Mons. Raphael Louis Sako, patriarcha Chaldejskej katolíckej cirkvi.

Na fotografiách dolu je otec Martin Baani, jeho rodina a priatelia v deň vysviacky.