V Bangassou hrozí masaker

STREDOAFRICKÁ REPUBLIKA, Bangassou – „Ak niekto nezasiahne, v Bangassou nastane masaker,“ s obavami hovorí otec Yovane Cox (na fotografii vľavo), čilský misionár, ktorý sa pred niekoľkými dňami skontaktoval s pápežskou nadáciou ACN – Aid to the Church in Need a prostredníctvom nej poprosil medzinárodnú komunitu o pomoc. “Situácia je krajne kritická, nedávny útok na katedrálu sa dal predpokladať, a napriek tomu jednotky OSN, ktoré sú zodpovedné za bezpečnosť v regióne, ignorujú alarmujúce informácie od miestnych ľudí. Vyzerá to priam ako keby OSN chcelo vidieť masaker tu v katedrále a v priľahlých objektoch, kde sa ukrývajú moslimovia.”

Otec Cox poukazuje na zúfalú situáciu v Bangassou, meste na juhovýchode Stredoafrickej republiky neďaleko hranice s Demokratickou republikou Kongo, ktoré sa za posledné roky zmenilo na krvavé bojisko.

V máji 2017 našlo približne 2 000 moslimov útočisko pred antimoslimskými rebelmi, tzv. anti-balaka, v objektoch diecézneho kňazského seminára a priľahlej katedrály v Bangassou. Do dnešného dňa ich tam v úbohých podmienkach prežíva takmer 1 000.

Situácia je stáva neriešiteľne napätou. Katolícki kňazi, ktorí tam pôsobia ako misionári, sa len bezmocne prizerajú bezvýchodiskovej situácii moslimských utečencov vo svojom seminári. Pravdepodobnosť, že v ktoromkoľvek momente bude areál prepadnutý a jeho dočasní obyvatelia pozabíjaní, je vysoká.

“Všade naokolo striehnu ozbrojení povstalci. Dúfajú, že sa nejaký ten moslim vynorí z ochranných múrov a oni ho budú môcť zabiť,” konkretizuje svoje obavy otec Cox. Zároveň objasňuje, v akých neľudských podmienkach sú utečenci celé tie mesiace nútení žiť. Chýba akékoľvek jedlo, voda, niet dreva na oheň … Pud sebazáchovy ich vyháňa von z areálu, aby sa pokúsili nájsť aspoň zvyšky jedla, ktoré možno zostali v domoch, ktoré opustili kresťanskí obyvatelia zo strachu pred teroristickou organizáciou Seleka. “Práve včera tak ktosi z gangu anti-balaka zavraždil jedného muža, ktorý sa ukrýval v seminári.”

Nestabilita je (treba priznať, eufemistický) pojem, ktorý definuje Stredoafrickú republiku posledných takmer šesťdesiatich rokov – od jej nezávislosti od Francúzska v roku 1960. Napriek rozprávkovým ložiskám diamantov, zlata, ropy a uránu – alebo možno práve kvôli nim – je Stredoafrická republika krajinou s masívnou mierou chudoby.

V roku 2013 násilne prebrali kontrolu nad prevažne kresťanskou populáciou moslimskí rebeli z organizácie Seleka. Nasledovalo vypaľovanie a ničenie dedín s kresťanským obyvateľstvom, plienenie, masakre, popravy bez súdneho procesu, znásilňovanie a mučenie.

Medzinárodné spoločenstvo umožnilo po necelom roku protimoslimským militantom anti-balaka (príslušníci anti-balaka v Bangassou na fotografii nižšie) prevziať postupnú kontrolu nad krajinou, otvoriac tak dvere teroru voči moslimským komunitám, ktorý sa dal predvídať. Hnutie Seleka pritom naďalej paralelne aj napriek obmedzeným manévrovacím možnostiam pokračovalo v útokoch na kresťanov.

Dnes je Stredoafrická republika v nekontrolovateľnom víre sektárskeho násilia a etnických čistiek, a to aj napriek prítomnosti mierových síl OSN a francúzskej vojenskej misie.

“Sme v situácii, v ktorej nikto nemá kontrolu nad ničím – ani vláda, ani OSN, ani miestne inštitúcie a orgány, a už vôbec nie katolícka cirkev.” Otec Cox dodáva, že cirkev je jedinou organizáciou, ktorá na mieste zostala: “Všetky ostatné organizácie odišli, posledná bola Lekári bez hraníc.”

Len samotná nadácia ACN v rokoch 2014 – 2016 podporovala humanitárne a pastoračné projekty katolíckej cirkvi v Stredoafrickej republike sumou 2,6 milióna eur.

“Mlčanie miestnych inštitúcií a nečinnosť síl OSN, ich neochota presunúť zostávajúcu populáciu moslimov z tohto areálu, len privoláva konfrontáciu medzi oboma skupinami (Seleka a anti-balaka, pozn. prekladateľa) a možné krviprelievanie. To, o čo ich prosíme, je presun tých, čo tu zostali, prevažne žien a detí, na bezpečné miesto.”

Nadácia ACN zisťovala, v akej situácii sa nachádzajú kresťanskí obyvateli mesta (a diecézy) Bangassou. Otec Cox vysvetľuje, že väčšina kresťanov utiekla z mesta do vzdialenejších a bezpečnejších dedín: “Majú príliš veľký starch, aby sa zhromažďovali v kostoloch alebo v katedrále. Keď slávime svätú omšu, zíde sa ich tu tak do 15.”
Možnosti pastoračnej práce kňazov a rehoľníkov sú v danej situácii veľmi obmedzené. Momentálne fungujú v obmedzenom režime len dve z ôsmych farností. Všetky školy v diecéze boli zatvorené. “Nemôžeme zhromažďovať deti v školách, pretože je nemožné postarať sa o ich bezpečnosť v triedach.”

Katolícku cirkev vnímajú radikálni moslimovia ako komplica jednotiek anti-balaka, zatiaľ čo, paradoxne, samotní príslušníci anti-balaka vidia v katolíckej cirkvi zradcu, ktorý chráni moslimov a poskytuje im úkryt. “Existuje tu vzájomné nepochopenie, hlboký antagonizmus, a katolícka cirkev sa ocitla v jeho strede. Stali sme sa terčom pre tých, ktorým uniká kontrola z rúk,” hodnotí situáciu otec Cox.

Zo všetkého najakútnejšia je jeho prosba o modlitby. „Vieme, že naša skutočná bezpečnosť je tá, ktorá pochádza od Boha, a jemu zverujeme svoje životy.”

Nadácii ACN poďakoval otec Cox za to, že je “hlasom tých, ktorých nikto nepočuje, hlasom tých, ktorí sú zabudnutí …”

Pripojte sa  k nám: https://acn-slovensko.darujme.sk/1757/