3 roky ACN na Slovensku: Slováci majú otvorené srdcia a vôľu podeliť sa

Riaditeľ ACN Slovensko Miroslav Dzurech

Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi pôsobí vo svete už vyše 70 rokov. Slovenská kancelária funguje tretí rok, no ACN bola na Slovensku prítomná aj predtým, však?

Áno. Nadácia ACN, dávnejšie známa ako Kirche in Not, bola v západných krajinách Európy založená premonštrátskym kňazom p. Werenfriedom van Straatenom ešte roku 1947, a to ako nadácia pre pomoc utečencom a kňazom z východnej Európy. Od toho času pomáha po celom svete vrátane Slovenska. V súčasnosti existuje 24 národných kancelárií nadácie, jednou z nich je i tá slovenská, založená v marci 2017.

Spočiatku teda nadácia pomáhala predovšetkým utečencom a kňazom, ktorí boli po druhej svetovej vojne vyhostení alebo utiekli z komunistického bloku pred prenasledovaním komunistického režimu. Títo ľudia často prichádzali do západných krajín len s tým, čo si dokázali zobrať so sebou.

Nadácia ACN im v tom čase pomáhala najmä so základnými životnými potrebami – stravou a zdravotnou starostlivosťou. Musíme si uvedomiť, že v povojnových časoch bolo aj v západných krajinách, rovnako zdecimovaných vojnou, všetkého nedostatok. Napriek tomu sa našli dobrodinci, ktorí sa rozhodli podeliť s tým málom, čo mali, s ľuďmi, ktorí sa nachádzali v ešte väčšej núdzi. 

Hneď v svojich začiatkoch získala nadácia ACN vo svete vysoké renomé, a to vďaka  transparentnosti pri poskytovaní pomoci, ako aj vďaka rozsahu tejto pomoci. Výsledkom vysoko nastaveného štandardu bolo, že ju roku 2011 pápež Benedikt XVI. povýšil na tzv. nadáciu pápežského práva.

Nadácia pápežského práva má svoj základ v kánonickom práve. Pre nás to v praxi znamená, že ako nadácia sme od Svätého Otca prijali kompetenciu vystupovať v mene celosvetovej Cirkvi.

V súčasnosti sa humanitárna aj pastoračná pomoc, ktorú pápežská nadácia ACN poskytuje, rozrástla do takých rozmerov, že sme roku 2019 prijali od dobrodincov z celého sveta dary vo výške 120 miliónov eur. Z nich aktuálne podporujeme viac ako 5 400 projektov v 144 krajinách sveta. 

Čo patrí do misie ACN? Čo vlastne z peňazí od našich darcov financujeme?

Pomáhame trpiacim kresťanom po celom svete. Pomáhame najmä tým, ktorí trpia pre svoju vieru v Krista. V krajine, kde žijú, často predstavujú výraznú menšinu a sú vystavení spoločensko-politickému útlaku zo strany štátu, spoluobčanov alebo náboženských fundamentalistov.

Je viacero foriem pomoci, ktoré naša nadácia poskytuje. Financujeme a riadime napríklad projekty výstavby a rekonštrukcie nemocníc, škôl a materských škôl, ale aj domov v oblastiach poškodených vojnou či útokmi teroristických skupín. Podporujeme výstavbu, resp. rekonštrukciu poškodených chrámov a kaplniek, komunitných pastoračných centier a farských domov.

Špecifickú časť našej podpory tvoria projekty tzv. pastoračnej mobility. Pre kňazov a katechétov v odľahlých oblastiach zabezpečujeme dopravné prostriedky (autá, motorky, bicykle, člny), aby mohli dochádzať za veriacimi do väčších vzdialeností.

Podporujeme aj seminaristov a rehoľníkov po celom svete. Ide hlavne o podporu formou štipendií. V najchudobnejších častiach sveta si totiž veriaci, ktorí sa rozhodnú zasvätiť život kňazskej službe, nemôžu dovoliť štúdium teológie, a preto ich naša nadácia vďaka podpore dobrodincov finančne podporuje.

Som veľmi rád, že i vďaka štedrej podpore slovenských dobrodincov môžeme vo svete pomáhať bratom a sestrám vo viere a šíriť tak dobro v Kristovej cirkvi. Na Slovensku sa nám v roku 2019 dobrodinci poskladali na sumu vyše 270-tisíc eur.

Okrem podpory trpiacich a prenasledovaných kresťanov je rovnako úlohou ACN informovať verejnosť o situácii týchto ľudí v núdzi. Komunikuješ s médiami, rozprávaš sa s druhými – poznajú situáciu kresťanov vo svete?

Určite sa nájde na Slovensku mnoho ľudí, ktorí stále nevedia, že na svete trpí pre svoju vieru až 300 miliónov kresťanov. Nemajú odkiaľ vedieť, že každý deň z tohto dôvodu zomrie 11 kresťanov a 70 % všetkých nábožensky motivovaných útokov je nasmerovaných práve proti kresťanom.

Pokladám pritom za nesmierne dôležité, aby o tom ľudia vedeli. Teda aby nežili v svojej bezpečnej bubline a celkom zabudli na to, že prenasledovanie pre vieru, ktoré sme v našej krajine zažívali za komunizmu, sa deje aj v súčasnosti a oveľa väčšej miere vo viacerých častiach sveta.

Odkedy pôsobím v pápežskej nadácii ACN, stretávam sa zo strany médií s laxným prístupom k téme náboženskej slobody. Našťastie sa nám to postupne darí meniť. Vidím otvorenú, priaznivú budúcnosť, v ktorej rastie na Slovensku záujem pomáhať a otvárať svoje srdcia službe iným. Sme na dobrej ceste.

Aká je situácia prenasledovaných kresťanov vo svete – zlepšuje sa alebo zhoršuje? Ktoré krajiny sú na tom z hľadiska náboženskej slobody najkritickejšie?

Kresťania zažívajú spoločenskú diskrimináciu v práci alebo miestnych komunitách v tých krajinách, kde je kresťanstvo náboženskou menšinou. Častokrát ide o sociálne znevýhodňovanie zo strany štátu – deje sa tak napríklad v Indii. V neposlednom rade, a to je najhoršie, dochádza k fyzickým útokom na členov kresťanských komunít, ba dokonca k vraždám. Ako som už uviedol, každý deň zomrie pre svoju vieru v Krista 11 kresťanov.

Rok 2019 sa stal pre kresťanov najkrvavejším rokom za posledné desaťročie. Jedným z dôvodov je nestabilná politická a vojenská situácia v strednej a severovýchodnej Afrike. Všetci zároveň vnímajú, že pokoj a mier, ktorý sa postupne začínal vracať na Blízky východ, opäť ohrozili viaceré konflikty – napríklad relatívne čerstvé napätie medzi Sýriou a Tureckom.

V uvedených krajinách sú kresťania veľmi krehkými minoritami. Národné konflikty sú príčinou nútenej migrácie kresťanov a následne príčinou ich chudoby. Chcel by som však vyzdvihnúť silnú vieru týchto neraz až nepredstaviteľne skúšaných veriacich. Pre našu prácu je práve ona najväčšou motiváciou: povzbudzuje nás, aby sme neprestávali robiť, čo je našou úlohou, a pomáhali im tak, ako to potrebujú.

Chcel by som upozorniť hlavne na situáciu kresťanov v Severnej Kórei, Číne, ale aj na Filipínach alebo v Indii. V týchto krajinách najviac dochádza k útokom na kresťanov. Ich spoločenská diskriminácia je každodennou realitou a hrozba straty zdravia či života kresťanských rodín i celých komunít je pre nás výzvou. Môže sa totiž stať, že bez našej pomoci sa kresťania z niektorých krajín a regiónov stratia úplne.

Skús nám bližšie opísať každodennú prácu riaditeľa národnej kancelárie ACN a jeho tímu.

Do služieb ACN som vstúpil v auguste 2019. Ako riaditeľ sa starám o smerovanie slovenskej kancelárie nadácie ACN správnym smerom. Ide predovšetkým o zostavenie plánu na celý rok vopred – na naplánovaných činnostiach potom pracujeme spoločne s tímom. V mene našej nadácie komunikujem s predstaviteľmi Konferencie biskupov Slovenska, kňazmi, darcami aj médiami. Vo vzťahu k nim vystupujem ako zástupca celosvetovej pápežskej nadácie, čo mi dodáva značnú osobnú pokoru.

Veľká časť úspechu činnosti nadácie závisí od toho, akými ľuďmi som ako riaditeľ obklopený. Mám to šťastie, že so mnou pracujú šikovní, inšpiratívni ľudia, ktorí neustále prichádzajú s novými nápadmi a zlepšeniami. V takomto prostredí potom napreduje človek profesijne aj osobne.

Záleží nám i na pravidelnom kontakte s ľuďmi, ktorí sa zapájajú do našich modlitebných alebo projektových výziev. Osobná, telefonická či mailová komunikácia s našimi darcami a kňazmi je základnou náplňou našej charitatívnej práce.

Úprimne sa musím priznať, že túto prácu vnímam skôr ako poslanie a je pre mňa súčasne osobnou skúškou. Spolu s kolegami sa usilujeme robiť všetko tak, aby sme našou misiou oslovili čo najviac ľudí. Záleží nám na tom, aby sme im sprostredkovali príbehy tých, ktorí znášajú krivdy a trpia pre Krista, v ktorého my môžeme veriť slobodne. 

Teraz trochu osobne: pred príchodom do nadácie ACN si pracoval v korporátnom svete. Prečo si sa rozhodol pre takúto zásadnú zmenu?

Vo svete biznisu som sa naučil veľa o živote aj tvrdej práci, spoznal som príjemných ľudí a našiel si nových priateľov. Od vysokej školy som však chcel robiť niečo, čím by som pomáhal druhým. Najprv som pracoval ako dobrovoľník v rôznych charitatívnych organizáciách, potom ako zamestnanec na personálnom oddelení (HR). Prácu v nadácii ACN tak prijímam ako ďalší krok na ceste služby iným. Duchovne ma nesmierne napĺňa a zároveň ma vnútorne uspokojuje – som Bohu vďačný za príležitosť aj takto meniť svet.

Čo sa od augusta 2019 v slovenskej kancelárii nadácie ACN podarilo? Na čo si obzvlášť hrdý?

Hoci to nie je dlhá doba, podarilo sa nám uspieť vo viacerých veciach. Od augusta 2019 sme zvýšili publikačnú aktivitu: každý týždeň informujeme ľudí na webovej stránke, prostredníctvom Facebooku aj médií o správach zo sveta. Pravidelne pripravujeme vlastnú reláciu s názvom Uteš môj ľud na Rádiu Maria. Spolupracujeme so spravodajstvom Rádia Lumen aj s TV LUX.

Najviac ma však potešil záujem veriacich zapojiť sa do modlitebnej kampane Milión detí sa modlí ruženec, ktorú osobne podporil aj Svätý Otec František. V októbri 2019 sa do nej na Slovensku zapojilo 26 000 detí, škôl a rodín.

V novembri 2019 sme publikovali Správu o prenasledovaných kresťanoch za obdobie 2017 – 2019, ktorú si môžete pozrieť, príp. objednať na našej webovej stránke.

Potešili sme sa aj návšteve pakistanského kňaza Emmanuela Yousefa, ktorý prijal naše pozvanie a spolu s nami precestoval celé Slovensko, aby sprostredkoval svoje svedectvo o ťažkom živote pakistanských kresťanov.

Rád by som sa zo srdca poďakoval všetkým dobrodincom, ktorí v období Vianoc či pravidelne počas roka podporujú projekty pomoci pápežskej nadácie ACN. Vďaka vám poskytujeme pomoc, ktorá zmierňuje trápenie mnohým trpiacim kresťanom.

Čo ti práca v kresťanskej nadácii povedala o Slovensku? Akí sme?

Služba pre nadáciu ACN vo mne nanovo vzbudila presvedčenie, že tu stále žije veľa nezištných ľudí, ktorí majú otvorené srdcia a vôľu podeliť sa s tým, čo majú. Vďaka dobrote, ktorá ide z našich darcov, vidím, že nech sme aj my akokoľvek v živote skúšaní, stále tvoríme svetovú, jednotnú kresťanskú rodinu, ktorá sa o seba navzájom stará a aj tak napĺňa predstavu o mystickom Kristovom tele.